Agatha Christie
Narodila sa v roku 1890 do typickej viktoriánskej rodiny v Torquay v Spojenom kráľovstve. Zvláštnosťou dokonca aj na vtedajšie časy bolo, že do šestnástich nechodila do školy – mala domáce štúdium a vyučoval ju otec, Američan. Jej matka Clara ju nechcela učiť čítať, kým nedosiahne osem rokov, ale Agatha bola taká znudená, že sa čítať naučila sama už ako päť ročná. V roku 1906 odišla študovať do Paríža, kde sa rozhodovalo o tom, či svet dostane svoju kráľovnú detektívok a dvoch najznámejších detektívov na svete – Hercula Poirota a Jane Marplovú. Agatha mala totiž veľký talent aj na spev a hru na klavíri. Jediné, čo ju odradilo od kariéry speváčky, bola jej prirodzená ostýchavosť…
V roku 1913 spoznala svojho prvého manžela Archibalda Christie, za ktorého sa vydala o rok neskôr na Štedrý deň. Svadobnú noc strávili v hoteli a už 27. 12. Archie odchádzal bojovať do Francúzska. Prvú svetovú vojnu prežili zväčša v odlúčení – on mal svoje vojenské funkcie, ona pracovala ako dobrovoľná sestra a lekárnička. Ich manželstvo v skutočnosti začalo až v januári 1918, kedy Archieho povolali späť do Londýna. Ich dcéra Rosalind prišla na svet v roku 1919. A o dva roky na to, v roku 1921, Agatha vydáva svoju prvú knihu: Záhada na zámku Styles. Šťastie však netrvalo dlho. Už roky 1925 a 1926 ju poriadne potrápili. Zomrela jej matka, čo Agatha veľmi zle zvládala a často bývala sama v rodičovskom dome, ktorý postupne vypratávala. Súkromný život Agathiným smútkom dosť trpel a manžel sa zaľúbil do rodinnej priateľky a golfitsky (zbožňoval golf, Agatha nie). V roku 1928 sa rozviedli.
Toto ťažké obdobie Agatha strávila s dcérou Rosalind na Kanárskych ostrovoch a horko-ťažko napísala Záhadu modrého vlaku. Agathiným snom bolo zažiť si cestu vlakom Orient expresom. Splnila si ho na jeseň roku 1928 a vystúpila v Bagdade, kde sa zoznámila s archeológmi, ktorí ju ďalší rok znovu pozvali medzi seba – a tam spoznala mladého, iba 25 ročného britského archeológa Maxa Mallowana, svojho budúceho manžela. Vzali sa 11. septembra 1930. A tu začal Agathin produktívny život plný nielen tvorby, ale aj cestovania. Letá trávila s Rosalind v Ashfielde, Vianoce s rodinou jej sestry v Abney Hall, neskoré jesene a jar na vykopávkach a zvyšok roka v Londýne, prípadne v ich dome vo Wallingforde. Výsledkom jej účasti na vykopávkach sú fantastické detektívky Vražda v Orient exprese, Smrť na Níle, Vražda v Mezopotámii, Stretnutie so smrťou a špionážny román Zišli sa v Bagdade. Zomrela 12. januára 1976. Pochovaná je v Cholsey pri Wallingforde.
Prečo písala
Už ako dieťa si vymýšľala príbehy pre svoje zvieratká či bábiky. Navštevovala aj tanečnú školu a tvorila poéziu – ešte stále ako dieťa. Práve počas prvej svetovej vojny sa Agatha začala pokúšať písať detektívky. Išlo jej to pomaly, čas nebol a rovnako dlho trvalo nájsť vydavateľa. Pohnútkou začať písať bola čiastočne stávka so sestrou Madge, ktorá tvrdila, že Agatha nedokáže napísať dobrú detektívku, a čiastočne ako relax z náročnej práce v nemocnici. Najprv vymyslela zápletku, až potom postavy, ktoré „našla“ v električke v Torquay. Rok 1919 bol pre Agathu zlomový – manžel Archibald Christie získal prácu a oni si konečne mohli dovoliť prenajať dom, 5. 8. sa jej narodila dcéra a neskôr našla aj vydavateľa pre Záhadu na zámku Styles, ktorý s ňou uzavrel zmluvu na ďalších päť kníh.
O svojej tvorbe hovorila
Obľúbený a svetoznámy Hercule Poirot nemá základ v žiadnom skutočnom človeku, no Anglicko, Torquay nevynímajúc, bol plný belgických utečencov. Agatha si myslí, že jeden belgický utečenec, ktorý skutočne býval v Belgicku skvelým detektívom, by mohol byť pravým Herculom Poirotom. Hovorievala, že zápletky nachádzala v čudesných okamihoch, keď napríklad len tak kráčala po uliciach, alebo si obzerala klobúky vo výklade. Písala vždy iba o tom, čo poznala a videla. Bola skvelý pozorovateľ a tak jej nikdy neunikli zaujímavosti z politiky, rivalita medzi niekým, rodinné problémy, ktoré ju hlboko inšpirovali. Mala zo päťdesiat zápisníkov, kam si značila všetko, čo jej práve napadlo, alebo ju zaujalo a postupne vytvárala zápletku. Pri tvorbe sa nikdy nezatvárala pred rodinou, ako iní spisovatelia. Napísať knihu jej trvalo len pár mesiacov a potom už potrebovala iba mesiac na opravy. Keď sa vynašiel diktafón, nadiktovala svoj text a sekretárka rukopis prepísala do písacieho stroja. Agatha nebola veľmi technický typ.
Zdroj: http://www.agathachristie.com, http://www.agatha-christie.cz/zivotopis
V roku 1913 spoznala svojho prvého manžela Archibalda Christie, za ktorého sa vydala o rok neskôr na Štedrý deň. Svadobnú noc strávili v hoteli a už 27. 12. Archie odchádzal bojovať do Francúzska. Prvú svetovú vojnu prežili zväčša v odlúčení – on mal svoje vojenské funkcie, ona pracovala ako dobrovoľná sestra a lekárnička. Ich manželstvo v skutočnosti začalo až v januári 1918, kedy Archieho povolali späť do Londýna. Ich dcéra Rosalind prišla na svet v roku 1919. A o dva roky na to, v roku 1921, Agatha vydáva svoju prvú knihu: Záhada na zámku Styles. Šťastie však netrvalo dlho. Už roky 1925 a 1926 ju poriadne potrápili. Zomrela jej matka, čo Agatha veľmi zle zvládala a často bývala sama v rodičovskom dome, ktorý postupne vypratávala. Súkromný život Agathiným smútkom dosť trpel a manžel sa zaľúbil do rodinnej priateľky a golfitsky (zbožňoval golf, Agatha nie). V roku 1928 sa rozviedli.
Toto ťažké obdobie Agatha strávila s dcérou Rosalind na Kanárskych ostrovoch a horko-ťažko napísala Záhadu modrého vlaku. Agathiným snom bolo zažiť si cestu vlakom Orient expresom. Splnila si ho na jeseň roku 1928 a vystúpila v Bagdade, kde sa zoznámila s archeológmi, ktorí ju ďalší rok znovu pozvali medzi seba – a tam spoznala mladého, iba 25 ročného britského archeológa Maxa Mallowana, svojho budúceho manžela. Vzali sa 11. septembra 1930. A tu začal Agathin produktívny život plný nielen tvorby, ale aj cestovania. Letá trávila s Rosalind v Ashfielde, Vianoce s rodinou jej sestry v Abney Hall, neskoré jesene a jar na vykopávkach a zvyšok roka v Londýne, prípadne v ich dome vo Wallingforde. Výsledkom jej účasti na vykopávkach sú fantastické detektívky Vražda v Orient exprese, Smrť na Níle, Vražda v Mezopotámii, Stretnutie so smrťou a špionážny román Zišli sa v Bagdade. Zomrela 12. januára 1976. Pochovaná je v Cholsey pri Wallingforde.
Prečo písala
Už ako dieťa si vymýšľala príbehy pre svoje zvieratká či bábiky. Navštevovala aj tanečnú školu a tvorila poéziu – ešte stále ako dieťa. Práve počas prvej svetovej vojny sa Agatha začala pokúšať písať detektívky. Išlo jej to pomaly, čas nebol a rovnako dlho trvalo nájsť vydavateľa. Pohnútkou začať písať bola čiastočne stávka so sestrou Madge, ktorá tvrdila, že Agatha nedokáže napísať dobrú detektívku, a čiastočne ako relax z náročnej práce v nemocnici. Najprv vymyslela zápletku, až potom postavy, ktoré „našla“ v električke v Torquay. Rok 1919 bol pre Agathu zlomový – manžel Archibald Christie získal prácu a oni si konečne mohli dovoliť prenajať dom, 5. 8. sa jej narodila dcéra a neskôr našla aj vydavateľa pre Záhadu na zámku Styles, ktorý s ňou uzavrel zmluvu na ďalších päť kníh.
O svojej tvorbe hovorila
Obľúbený a svetoznámy Hercule Poirot nemá základ v žiadnom skutočnom človeku, no Anglicko, Torquay nevynímajúc, bol plný belgických utečencov. Agatha si myslí, že jeden belgický utečenec, ktorý skutočne býval v Belgicku skvelým detektívom, by mohol byť pravým Herculom Poirotom. Hovorievala, že zápletky nachádzala v čudesných okamihoch, keď napríklad len tak kráčala po uliciach, alebo si obzerala klobúky vo výklade. Písala vždy iba o tom, čo poznala a videla. Bola skvelý pozorovateľ a tak jej nikdy neunikli zaujímavosti z politiky, rivalita medzi niekým, rodinné problémy, ktoré ju hlboko inšpirovali. Mala zo päťdesiat zápisníkov, kam si značila všetko, čo jej práve napadlo, alebo ju zaujalo a postupne vytvárala zápletku. Pri tvorbe sa nikdy nezatvárala pred rodinou, ako iní spisovatelia. Napísať knihu jej trvalo len pár mesiacov a potom už potrebovala iba mesiac na opravy. Keď sa vynašiel diktafón, nadiktovala svoj text a sekretárka rukopis prepísala do písacieho stroja. Agatha nebola veľmi technický typ.
Zdroj: http://www.agathachristie.com, http://www.agatha-christie.cz/zivotopis
