Vojtech Beniczky

Vojtech Beniczky sa prisťahoval do hlavného mesta zo samoty neďaleko jednej malebnej dedinky na Záhorí ešte v predškolskom veku. Celé detstvo sa na prázdniny a na víkendy ponáhľal do prírody k svojej babke a s nevôlou sa potom opäť vracal na perifériu Bratislavy, kde bolo treba skoro ráno vstávať a chodiť do školy.

Meno: Vojtech
Priezvisko: utajené
Pseudonym: Beniczky
Znamenie: panna
Miesto bydliska: Bratislava
Dosiahnuté vzdelanie: Stredoškolské s maturitou.

Neskôr, počas dospievania / bolo to poriadne dávno – na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia/, sa celkom prispôsobil mestskému životu a užíval si ho plnými dúškami. Bratislavské krčmy, futbalové štadióny, rockové koncerty a víkendové čundre celkom pohltili všetok jeho voľný čas. Niekedy v tom čase dostal nápad, že by mohol raz napísať aj knihu, ale pre nedostatok času to odložil na neurčito.

Dnes je ženatý, má jednu dcéru a zamestnanie, tak ako väčšina ľudí. Preto sa akosi spontánne jedného dňa roku 2015 rozhodol uniknúť každodennej realite písaním príbehu, ktorý mu už dlhšie neschádzal z mysle. Pri výbere pseudonymu bral ohľad na svojho otca, ktorý by mu cudzie meno neodpustil . Použil teda rodné meno babky, po ktorej vraj zdedili modrú krv. Ak je to pravda, tak sa jej k nemu veľa nedostalo, lebo ako sa mal možnosť už viac krát presvedčiť, tečie z neho len červená.

Aj keď jeho doterajšia tvorba je skromná, pravdou je že mu doposiaľ uverejnili všetko čo napísal. Takže ak by raz niekto tvrdil, že má doposiaľ nezverejnený rukopis z jeho rannej tvorby zaručene pôjde o podvrh. J

V roku 2016 debutoval s kriminálnym románom Stvorená objasňovať zločin. O rok neskôr mu vyšli dve krimi poviedky. Najskôr pod názvom Mali to byť dva dni plné rozkoše v zbierke Muži vs. Ženy a potom Zlatý delfín v zbierke s názvom Vražedná sedmička. Všetko vo vydavateľstve Elist. Okrem toho mu vyšla ešte jedna krátka poviedka v časopise, ktorú napísal pre knižnicu, do ktorej si dodnes zájde po nejakú zaujímavú staršiu knihu.

Jeho najnovší kriminálny román Zločin v uliciach voľne nadväzuje na prvotinu s hlavnou hrdinkou Paulou Santorisovou.

Prečo píše

Lebo sa už tomu viac nedokázal brániť. Všetky tie príbehy, ktoré roky zbieral len v svojej hlave, by mohol vekom zabudnúť, alebo by ich jednoducho už nestihol napísať. Keď ich začal ukladať do počítača, zistil, že to je najlepší únik z reality, lebo na rozdiel od alkoholu potom vôbec nebolí hlava.

O svojej tvorbe

Píše kriminálne romány. Domnieva sa, že nie je na mieste zatvárať oči pred témami, o ktorých píše. Či už ide o vraždy, korupciu, ale aj násilie páchané na ženách. Čitateľa sa snaží ušetriť hrôzostrašných detailov a svoje príbehy píše odľahčenou formou s prvkami humoru. Ale len samotný čitateľ dokáže posúdiť, či sa mu to skutočne darí.

Motto

Ďakujem za každé nové ráno

Spomienky na knihy detstva

Prvú knihu prečítal až v čase dospievania. Išlo o Olivera Twista. Fascinovalo ho ako tam bolo opísané kriminálne prostredie. Ale zaujal ho aj Tarzan a neskôr knihy s Adrianom Molom. Napokon prečítal aj knihu Osud človeka, ktorú mu rodičia kúpili ešte na základnej škole kvôli povinnému čítaniu a roky ležala nepovšimnutá v poličke.

Záľuby

Cestovanie, výlety do prírody, opekačky na chalupe v kruhu najbližších a samozrejme muzika. Keď je doma sám, tak bytom znie rocková hudba a pri písaní ho sprevádza zo slúchadiel. Niekedy len tak leží na gauči, pozerá futbal alebo hokej, alebo číta knihy severských kriminálnych autorov.