zelená knižnica

Najznámejšou edíciou vydavateľstva Slovenský Spisovateľ je ZELENÁ KNIŽNICA.

Už niekoľko rokov je vnímaná ako záruka dobrého napínavého čítania.

Na vrch

Knihy vydavateľstva Slovenský spisovateľ

Autor:

Imrich Vaško

Odporúčaná cena:

8,27 eur

Výroba: 2010

Počet strán: 128

Väzba: viazaná

Ďalšie podrobnosti
o knihe >>>

V kategórii 12, jún 2010 | V kategórii: Ostatné | Vydal Slovenský spisovateľ

Milan Rúfus

Imrich Vaško

Prvá, dlhoočakávaná kniha o našom najväčšom básnikovi posledných desaťročí. Imrich Vaško ju začal písať ešte za života Milana Rúfusa. Ani básnik, ani autor sa však jej vydania nedožili, a tak táto jedinečná výpoveď Rúfusovho súčasníka a priateľa vychádza posmrtne. Vysokoškolský pedagóg a literát Imrich Vaško zomrel 9. 2. 2010.

Úryvok

1957
20. januára otvára prvú kolektívnu výstavu budúcej skupiny výtvarníkov – galandovcov. Prejav, vrchnosťou vtedy napadnutý, postuluje slobodnú voľbu témy a jej tvaru, veľkú povinnosť umenia dôstojne vypĺňať priestranstvá v človeku. A hlása to najhlavnejšie: poľudštenie umenia, pravdivosť a úprimnosť.
„Táto výstava nemá prápor. Kto by tu hľadal skupinu s jednotným a dovŕšeným umeleckým programom, sklamal by sa. Skôr nejednotnosť až príliš pestrá ju sprevádza. Ale po časoch umelej uniformity je to zjav sympatický a potrebný. Sme nová generácia. Predstupujeme pred verejnosť s okázalosťou oveľa menšou, ako bývalo vo zvyku. Nie je to vari z nedostatku životného elánu. Uvedomujeme si, že sme veľa prepásli a že nám treba ešte mnoho poznávať. Ale práve túžba dopátrať sa pravdy v živote i umení a odpor k luhaniu sebe aj iným mení sa v nás po istých sklamaniach vo vášeň. A tam je naša sila. Jej ovocie ešte príde.“
Odvtedy sa okolo Milana Rúfusa začalo pohybovať veľa „tieňov“. A bolo veľmi ťažké rozpoznať, kto z nich má záujem o skutočné priateľstvo a kto je tajný agent.
Básnik sa ešte väčšmi uzavrel do seba. Začal pracovať na rukopise novej básnickej zbierky, ibaže už začal určovať pravidlá hry tlačový dozor. Zakazoval to i ono. Rúfusa aj jeho verše. Sám básnik sa k tomu vyjadril takto:
„Tak sa mi začala pod rukami rozsýpať tretia knižka, ktorá vznikala po troche asi od roku 1957. Začínal som sa koncentrovať do typu drobnej básničky, jednorazovej výpovede, redukovanej na minimum slov. Potom už aj to minimum bolo priveľa a zo vznikajúcej knižky ostalo torzo, vyjadrené jedinou básničkou. V zemi nikoho.“

Bolí ma báseň, brat môj. Bolí ma.
Galejné mlčanie v nej zaznieva a bolí.
A čas a čas a cvrček v hodinách…

A vonku prší stesk jak hviezdy na stodoly,
na prázdne, Bohom vyľudnené slová.

A ďalej cúvaš v zemi nikoho.
Pre ticho, ticho, v ktorom neduní
slovo, tá dutá barla človekova.