Autor:

Dominika Ponechalová

Odporúčaná cena:

9,92 €

Výroba: 2008

Počet strán: 328

Väzba: viazaná

Ďalšie podrobnosti
o knihe >>>

V kategórii 13, mar 2008 | V kategórii: Romantika | Vydal Slovenský spisovateľ

Punková princezná

Dominika Ponechalová

Román mladej talentovanej slovenskej autorky. Karolína Ďuranová je šestnásťročné dievča s vlastnými snami. Jeden sa jej splní, keď navštívi sestru vo vysnívanom Anglicku, zoznámi sa s novými ľuďmi a nájde si nového kamaráta. Zmení sa niečo v jej živote po návrate domov, alebo bude pokračovať v starých koľajach?

Úryvok

Do kuchyne prichádza pán Roberts, vysoký svalnatý chlap s krátkymi blond vlasmi, za ním kráča päťročné dievčatko – Sarah. Malá má dlhé, trochu zvlnené vlásky, vyzerajú ako zo zlata, a v nich ružovú čelenku s umelými kvetmi. Oblečené má tie najkrajšie detské šaty, aké kedy Karolína videla. Sú celé ružové, s kvietkami, čipkami a volánikmi, a ona v nich vyzerá ako princezná.

Pondelok 24. júla

Od Karolíninho príchodu do Anglicka ubehli dva týždne. Za ten čas si zvykla na odlišné podnebie, zahmlené rána a upršané večery, pretože slnečné počasie sa skončilo pár dní po jej príchode. Ochutnala zopár špecialít, zvykla si na určitý režim, ktorý zahŕňal starostlivosť o deti, prechádzky po mestečku, výlety do Londýna, návštevy pamätihodností s Katkou, večerné debaty s Robertsovcami a podobné veci.
Keďže si dobre zarobila, rozhodla sa, že si už konečne niečo kúpi. Išla by aj hneď, keby jej obľúbený obchod nebol zatvorený. Trochu ju to rozladilo, pretože nechápala, ako môžu mať zatvorené v pondelok… Potrebovala niekde vypadnúť.
S dvojčatami bola skoro stále, no usúdila, že by si mali od nej trochu oddýchnuť. Sarah si ju veľmi neobľúbila, ale nedalo sa povedať, že by Karolína na tom bola inak. Malá sa jej zdala namyslená, panovačná a aj trochu prefíkaná. Teda ak sa dá také niečo vôbec povedať o päťročnom dievčati. Lenže bolo pravdou, že Sarah vždy dostala, čo chcela. Jednoducho vedela, čo na rodičov zaberá. Karolína sa preto radšej vždy zahrala s Billiem a Jimmym, ako keby mala stráviť čo len pol hodiny s ňou.
Pozrie von oknom a zistí, že prší. Žiaden problém, v poslednom čase je to jej obľúbené počasie. Rozlúči sa s dvojčatami, povie Katke, že ide von, a odíde. Vďaka častým večerným potulkám pozná mestečko už celkom dobre. Automaticky zamieri do parku a prejde hodný kus, pretože jej najobľúbenejší kútik je skoro na druhej strane. Keďže mierne prší, nie je tu veľa ľudí, ale ona okolitý svet vôbec nevníma.
Sadá si na svoju obľúbenú lavičku. Bol to dobrý nápad, prísť sem? Možno mala ostať doma. Možno by sa niekde stretli. Možno svojím odchodom prišla o možnosť zoznámiť sa s ním. Možno…
Spomína na chvíľu, keď ho prvýkrát zbadala. Bolo to v autobuse cestou do školy. Vtedy sa jej veľmi nepáčil, pretože sa celou cestou mračil. V ten deň ho náhodou videla ešte raz a už jej bol celkom sympatický, hoci na pohľad nebol ničím výnimočný. No keď ho uvidela ďalší deň, zistila, že sa jej veľmi zapáčil. Nikdy však nenabrala odvahu osloviť ho. Počas ďalších dní ho len nesmelo pozorovala, pretože ho nikdy predtým nevidela a chcela o ňom zistiť čo najviac. Vždy bol úplne sám, s nikým sa nerozprával a na tvári sa mu ustavične objavoval ten zamračený a zároveň smutný výraz. Vždy ticho stál na tom istom mieste, okoloidúci ľudia si ho nevšímali a on si nevšímal ich. Podarilo sa jej zistiť jeho meno a potom aj to, že cez školský rok býva u svojho starkého v jej dedine. Vrhala na neho nesmelé pohľady, no na nič viac sa neodvážila. Keď prichádzala na zastávku, vždy sa na ňu pozeral, ale keď sa k nemu dostala bližšie… Neurobila chybu? Mala niečo povedať… Čo ak ho už nikdy neuvidí?
Neprítomne hľadí pred seba a nevníma chalana, čo sedí neďaleko, očividne tiež ponorený v myšlienkach. Hlavou sa jej preháňajú tie isté otázky – prečo jej nič nevychádza? Chce tak veľa? Len jedného chalana, ktorý by ju ľúbil… Jakuba…
Načo sem vlastne išla? Čo z toho, aj keby sa s niekým zoznámila? Býva predsa ďaleko. Prudko vstane, no zrazu zistí, že niekto stojí rovno pred ňou. Je to zrejme ten chalan, ktorý bol pred chvíľkou o kúsok ďalej. Skoro doňho vrazila.
Pozrie naňho a jej pohľad sa stretne s jeho zelenohnedými očami. Na chvíľu ju to zhypnotizuje – doteraz si myslela, že len jeden chalan na svete má také nádherné oči. Zrazu si uvedomí, že by sa mala ospravedlniť.
„Oh, sorry,“ počuje samu seba vysloviť.
Chalan sa len usmeje. „It doesn’t matter.“ Nevadí.