Image Image Image Image Image

zelená knižnica

Najznámejšou edíciou vydavateľstva Slovenský Spisovateľ je ZELENÁ KNIŽNICA.

Už niekoľko rokov je vnímaná ako záruka dobrého napínavého čítania.

Scroll to Top

Na vrch

Dominika Ponechalová

Zaujímavosti o živote a ako vznikla prvá kniha: Dominika sa narodila v Tepličke nad Váhom (áno, to je tam, kde majú Kiu) a vôbec jej neprekáža, že je „dedinčanka“. Podľa zverokruhu baran, s ktorého vlastnosťami sa vôbec nestotožňuje – okrem tvrdohlavosti. Do školy vždy chodila rada a vďaka starostlivosti a pozornosti rodičov, starkej a o rok staršej sesternice si na zápise do prvého ročníka veselo nahlas čítala názvy farebných učebníc. V prvom ročníku sa veľmi skoro dopracovala k vlastnej čítanke, zatiaľ čo sa spolužiaci trápili so šlabikárom, a najstresujúcou udalosťou bol deň, kedy ju triedna pani učiteľka zaviedla do triedy plnej deviatakov, položila pred ňu deviatacku čítanku a malá prváčka mala celej triede ukázať, ako sa číta. Láska k slovenčine začala veľmi kolísať na gymnáziu pri bifľovaní sa celých strán o životoch spisovateľov, ale zápal pre gramatiku jej ostal až do dospelosti. Dnes, označovaná ako „grammar nazi“, sa snaží neodplašiť nových ľudí opravovaním ich chýb v písomnom prejave (ale tajne jej to trhá srdce).

Prvú knihu začala písať sama pre seba, len ako príbeh, ktorý vznikal po škole, keď sedávala pri počítači a ponárala sa do vlastného sveta. Vtedy ešte netušila, že príbeh uzrie svetlo sveta ako ozajstná knižka. Punkovú princeznú (ktorá mala vtedy názov „Miesto pre Charlotte“) písala asi dva roky, mala vyše 200 strán vo Worde a veľmi veľa nudných pasáží plných myšlienkových pochodov tínedžerky. Svoje dielko si vytlačila a dala ho prečítať spolužiačkam a neskôr aj mame a tete. Reakcie boli viac než pozitívne, ale ani vtedy jej nenapadlo, že by mohla svoj príbeh ponúknuť vydavateľstvu – poddala sa až pod „nátlakom“ mamy a tety. Poslala ho asi piatim vydavateľstvám a vôbec si nerobila nádeje, že by mohla dostať pozitívnu reakciu – skôr mala obavy, že bude musieť čítať negatívne odpovede. Nemusela, pretože jediné vydavateľstvo, ktoré sa jej ozvalo nazad, bol práve Slovenský spisovateľ. Keďže v tom čase mala len 16 rokov, riaditeľ vydavateľstva komunikoval hlavne s jej mamou, a na začiatku nechcel uveriť, že príbeh napísala sama Dominika – vraj sa často stáva, že mamičky posielajú svoje príbehy pod menom svojich detí. Potom prišla nová, lesklá knižka a bol to úžasný zážitok – niečo ako splnenie sna, ktorý je úplne nepravdepodobný.

  • Meno: Dominika Ponechalová
  • Znamenie zverokruhu: baran
  • Miesto bydliska: Teplička nad Váhom (pri Žiline)
  • Kontakt: domca.ponechalka@gmail.com

Prečo píše

Pre Dominiku bolo písanie vždy spôsobom relaxu – nie je nič lepšie ako ponoriť sa do sveta, ktorý má v hlave, a tvoriť si svoj vlastný príbeh. Nikdy nepublikovala v žiadnom školskom časopise, jej písanie bolo vždy len pre ňu samú, keď zo seba potrebovala dať von myšlienky a vyčistiť si hlavu.

O svojej tvorbe hovorí

Úprimne, neviem, čo by som mala povedať o svojej tvorbe 🙂 Pri písaní prvej Princeznej som sa nezamýšľala nad tým, že chcem niekomu niečo povedať, pretože to bol príbeh len pre mňa. Pri pokračovaní som už načrtla niekoľko tém, ktoré ma vnútorne trápili, a chcela som dať čitateľkám vedieť, že nie je tragédia, keď „nezapadajú“ len preto, že niektoré veci cítia úplne ináč ako ich kamaráti. Je dôležité vedieť, kto som, a nemeniť sa pod tlakom nesprávnych ľudí len preto, že možno majú práve prevahu v ich živote.

Motto

Všetko zlé je na niečo dobré a všetko má svoj čas.

Spomienky na knihy detstva

Keď som bola malá, samozrejme, že sme mali doma mnoho slovenských rozprávkových kníh. Básničku o zlatom kráľovstve, kde bola zlatá skriňa aj zlaté stoličky, a tak ďalej, ktorú mi čítavali pred spaním, som vedela naspamäť a jedného večera som pri jej čítaní automaticky začala recitovať s rodičmi. Žiaľ, už si ju vôbec nepamätám 🙂 Zbožňovala som Lujzu a Lotku, Bambiho a rôzne ošúchané knižky, ktoré čítavala ešte moja babka a ja som ich vyhrabala v jej skrini – veľmi sa mi páčilo, že sú napísané „zvláštnym“ jazykom, ktorý sa niekedy veľmi odlišoval od toho „môjho“. Neskôr som prešla na Medzi nami dievčatami, Traja pátrači, Fiškus zo siedmej triedy, Dobrodružstvá Toma Sawyera, …

Záľuby

Pozeranie seriálov, turistika, chodenie hore-dole po prírode, bicyklovanie, čítanie, fotenie (len tak pre seba), vymýšľanie rôznej výzdoby do domu, rodina, priateľ a kávičkovanie s kamarátkami

Dosiahnuté vzdelanie

Mgr. titul z anglického jazyka pre odbornú komunikáciu a pomaturitné štúdium učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo

Práca

Pracujem s angličtinou a robím to, čo zbožňujem – vŕtam sa v jazyku a opravujem chyby 🙂


Všetky diela a rok vydania: