Sabrina tvrdí, že má taký pestrý život, že sa nedá inak, než písať. Keď mala iba sedem rokov, rodičia sa rozhodli stať sa misionármi v Thajsku. Než dosiahla plnoletosť, stihla jesť kuracie hlavy a medúzy, naháňalo ju slníča, hrala sa v dažďovom pralese, videla množstvo kobier aj veštcov a železnou pravidelnosťou bývala preočkovaná proti besnote. S hrôzou si spomína na obrovskú ihlu zabodnutú rovno do brucha. Niektoré svoje romány píše pod pseudonymom Deborah Martin alebo Deborah Nicholas. Ako Sabrina Jeffriesová sa venuje historickým romancám, knihy Deborah Martin obsahujú viac dialógov a zmyselnosti, ale menej akcie a historického pozadia a ako Deborah Nicholas úplne odbočila zo svojho žánru – venovala sa súčasnej paranormálnej literatúre. Tieto už nie sú v predaji, ale Sabrina ich plánuje raz pretaviť do digitálnej podoby. Ak práve v kofeínovom opojení nepíše, alebo ako vyhľadávaná hovorkyňa neprednáša na rozličných podujatiach a konferenciách, tak cestuje po svete so svojím mužom a dospelým synom, ktorý je autista.

Meno: Sabrina Jeffriesová
Miesto bydliska: New York, USA

Prečo píše

Zbožňuje Barbaru Cartlandovú, ktorá ju inšpirovala. Na vysokej škole si povedala, že končí s písaním, ale zámer jej pokazili spisovateľky Kathleen E. Woodiwissová a Johanna Lindseyová. Kvôli písaniu odsunula sľubnú kariéru – má PhD. titul z anglickej literatúry. A odkazuje všetkým, ktorí majú spisovateľské ambície: treba čítať, čítať a čítať. Písať a písať a písať. Trénovať, trénovať a trénovať.

O svojej tvorbe hovorí

Miluje písanie. A dúfa, že raz jej kniha zachráni svet. Vo svojich snoch a túžbach nikdy nie je skromná. Má toľko nápadov, že vôbec netrpí nedostatkom prítomnosti múzy. Inšpirácia je všade okolo nej, všetko sa dá pretaviť v príbeh. Je však mimoriadne roztržitá a čokoľvek ju dokáže vyviesť z konceptu. Paradoxne, keďže má autistického syna, ktorým veľmi hádzala puberta, písanie pre ňu bolo jediným únikom a relaxom pred životom, v ktorom rozhoduje choroba vlastného dieťaťa. Dnes už syn žije v špeciálnom zariadení, ale, opäť paradoxne, Sabrine sa čas a pokoj na tvorbu hľadajú ťažšie. Rada sa hráva s manželom, keďže na to počas výchovy syna nemali čas, a preto ju stojí veľa sebazaprenia, aby si vyčlenila priestor na tvorbu. Vtedy dokonca odpojí internet a zavrie dvere, aby ju manžel nerušil.

Napísať jednu knihu jej trvá zhruba 7 mesiacov. Svoje postavy spoznáva popri písaní, dopredu si premyslí iba zápletku. Zvykne písať vo svojej pracovni na poschodí, alebo v obývačke, keď manžel už spí. Chodievala tvoriť aj do Starbucks, ale teraz už uprednostňuje pohodlie domova. Nedokáže písať viac ako jednu knihu v jednom okamžiku. Nikdy nemá rozpísaných viac príbehov. Prvú časť románu spoznáva prostredie, postavy, ak sa jej po prvej kapitole čosi nevidí, pokračuje, aby sa väčšmi oboznámila s tým, čo píše a spätne opraví, čo jej nevoňalo. Zhruba v polovici príbehu je však už spokojná, už nezasahuje do deja, neprehadzuje state, neupravuje postavy. Napíše zvyčajne päť strán denne, ale niekedy sa podarí iba jedna, inokedy dvanásť.

Motto

„Ak pestrý život donúti človeka byť spisovateľom, Sabrina nemala inú možnosť, než sa spisovateľkou stať.“

Záľuby

Puzzle! Medzi dvomi svojimi knihami dokáže poskladať 3 – 5 puzzle skladačiek s 500 – 1500 dielikmi. Je veľmi rýchla. Skladanie puzzle je pre ňu niečo ako definitívne uzavretie napísaného románu. Ďalšími jej vášňami sú čokoláda a hudba.

Dosiahnuté vzdelanie

PhD. anglická literatúra

Práca

Spisovateľka na plný úväzok

Kontakt:

Zdroj: https://www.usatoday.com/story/life/books/happyeverafter/2015/07/22/madeline-hunter-sabrina-jeffries-interview-art–sinning-excerpt/30448015/, http://www.sabrinajeffries.com/