Image Image Image Image Image

zelená knižnica

Najznámejšou edíciou vydavateľstva Slovenský Spisovateľ je ZELENÁ KNIŽNICA.

Už niekoľko rokov je vnímaná ako záruka dobrého napínavého čítania.

Scroll to Top

Na vrch

Knihy vydavateľstva Slovenský spisovateľ

Autor:

Tracy Anne Warrenová

Odporúčaná cena:

9,95 €

Výroba: 2015

Počet strán: 272

Väzba: viazaná

Ďalšie podrobnosti
o knihe >>>

V kategórii 17, dec 2015 | V kategórii: | Vydal Slovenský spisovateľ

Tvrdohlavá princezná

Tracy Anne Warrenová

Tvrdohlavá princezná

Podmanivý príbeh z trilógie o troch princeznách, ktoré spojil osud a priateľstvo. Princezná Ariadne je znechutená londýnskou pokryteckou morálkou a túži po nezávislosti. Neverí, že stretne pravú lásku, a tak si namiesto manžela začne hľadať milenca – aj za cenu, že si tým zničí povesť. Keď sa o jej pláne dozvie princ regent Rupert Whyte, v snahe uchrániť princeznú pred škandálom sľúbi, že do tajov telesnej rozkoše ju zasvätí on sám. Zakázané dobrodružstvo plné vášne – to je presne to, o čom Ariadne snívala. Nebude však cena, ktorú zaň zaplatí, privysoká?

Úryvok

Londýn, Anglicko
Máj 1820

Princezná Ariadne z Nordenbourgu – kráľovstva, ktoré zostalo už iba v spomienkach a učebniciach dejepisu – si dala dúšok limonády a pohľadom preletela po preplnenej plesovej dvorane. Páriky krúžili na tanečnom parkete v rytme valčíka, ktorý všemocné strážkyne bontónu uznali za tanec vhodný aj pre smotánku len pred piatimi rokmi.
Ariadne momentálne valčík nezaujímal, ibaže by ju posunul bližšie k zamýšľanému cieľu. V hlave mala dôležitejšie veci. Bola na love – ako väčšina nevydatých mladých žien počas spoločenskej sezóny –, no v jej prípade nemal byť trofejou manžel. Princezná si veľmi zakladala na tom, že nie je ako iné, a rozhodne sa nemienila podriadiť zaužívaným očakávaniam a zákazom.
Absolvovala už šesť spoločenských sezón, a stále bola slobodná. Preto si povedala, že s hľadaním manžela skončí a uloví si milenca. A nie hocijakého.
Bude to prvý muž v jej živote, vyberať musí starostlivo. Najprv ho však treba nájsť.
Spomenula si, ako zareagovala jej priateľka Emma, keď sa jej zdôverila so svojím plánom.
Jej výsosť arcivojvodkyňa princezná Emmaline z Rosewaldu pohodila hlavou a srdečne sa rozchichotala. Obe sedeli na pohovke v rodinnom salóne mestského paláca Emminho manžela. „Ach, Arie, kde chodíš na také škandalózne nápady? Určite celé noci špekuluješ, čím by si tromfla svoj posledný bonmot.“
No keď sa k nej Ariadne nepridala, Emma zvážnela. „To bol vtip, nie?“
Priateľka na ňu uprela nevzrušený pohľad. „Nie. Myslím to smrteľne vážne.“
Emme ovisla sánka, no rýchlo sa spamätala, zatvorila ústa a chvíľu na Ariadne civela s rukami pritisnutými na prsia. Poprsie mala matersky plné, len pred troma mesiacmi porodila svoje druhé dieťa. „Nemôžeš si nájsť milenca! Ešte nie si vydatá!“
„Ani sa nemienim vydávať.“
„Arie…!“
„No tak, netvár sa tak šokovane. Svojimi názormi na mužov a manželstvo som sa nikdy netajila, počúvaš to roky. Mám dvadsaťštyri, už o pár mesiacov budem plnoletá a získam úplný prístup k dedičstvu. Najvyšší čas, aby som si našla vhodného amanta.“
„Arie, vždy som mala pochopenie pre tvoje slobodomyseľné názory na práva žien, ale toto je šialené! Zničíš si povesť, úplne a navždy. Taký krok sa nedá vziať späť. Vieš, aký príšerný škandál sa strhne? Otrasie celou spoločnosťou. Budú pobúrení a zavrhnú ťa.“
„V to dúfam,“ odvetila nonšalantne Ariadne a zadívala sa na svoje dokonalo ošetrené nechty. „Zničená povesť mi neprekáža, naopak. Hodlám sa stať ženou s najhoršou povesťou v modernom svete. Madame Pompadour bude proti mne nula.“
„Madame Pompadour bola obyčajná pobehlica. K postaveniu a moci sa prepracovala cez kráľovu posteľ. Nemala urodzený pôvod ako ty. Nenarodila sa ako princezná.“
Ariadne mávla rukou. „Ešte si nezistila, že je úplne jedno, kým sa narodíme? Dôležité je, čo zo seba človek urobí. Koho dnes zaujíma pôvod Madame de Pompadour? Nikoho, ale pamätajú si ju všetci. Aj ja chcem, aby si ma ľudia zapamätali.“
Aby som neupadla do zabudnutia ako moja rodina. Aby si ma vážili ako človeka, a nie ako bezmocnú figúrku v nekonečnej mužskej honbe za bohatstvom a mocou.
Emma zvraštila obočie, predklonila sa a vystrela k nej ruku. „Nechcem, aby si si myslela, že som prudérna a otrocky sa podrobujem konvenciám. Poznám ťa, si inteligentná žena, máš vlastnú vôľu a nikdy by si sa nedala nasilu dotlačiť do vzťahu. Iba nechcem, aby ti niekto ublížil. Neprestávaj hľadať, určite stretneš takého, ktorý bude hoden tvojej lásky – muža, ktorý si ťa bude vážiť a milovať. Takého, za ktorého sa budeš chcieť vydať.“
Uprela na Ariadne nebesky belasý pohľad a tá mala čo robiť, aby neprevrátila oči. Už to pretriasali aspoň tisíc ráz a po rokoch márneho čakania, kedy jej cestu skríži spriaznená duša, už mala toho dosť. Pre ňu pán Dokonalý jednoducho neexistuje.
Vedela, že priateľka to s ňou myslí dobre. A rovnako dobre to s ňou myslela aj Mercedes, druhá šťastne vydatá členka ich trojlístka. Tie dve pred ňou neustále ospevovali manželskú blaženosť. Šťastné manželstvá svojich priateliek však Ariadne pokladala skôr za výnimku než za pravidlo, a časom dospela k presvedčeniu, že pre ňu si osud nič také nepripravil.
A z toho, čo videla v spoločnosti, manželské šťastie osud nedoprial väčšine ľudí. Na každé vydarené bolo aspoň tucet takých, ktoré sa zmenili na rituálne mučenie, na pascu, ktorá ženy zotročovala a mužov menila na bezcitných tyranov.
V detstve veľmi presne zistila, aké zlé to môže byť v manželstve: bola svedkom nekonečných hádok medzi rodičmi, ktorí si navzájom ubližovali nekonečnými úskokmi a neverami.
Odľahlo jej, keď ju ako dospievajúce dievča poslali do internátnej školy v Škótsku, a bola rada, že bude žiť odlúčená od rodiny. Nemohla tušiť, že rodičov viac neuvidí. Ich jedovaté potýčky a zatrpknutosť navždy ukončila vojna a smrť.
A čo sa týka jej bratanca Teodora, jeho zradou sa prestala zaoberať už dávno.
Emma od nej žiadala, aby bola rozumná a ďalej sa pokúšala nájsť vhodnú partiu. No ju zaujímal len vzťah sľubujúci žeravú vášeň a hriešne potešenie tela.
A prečo by si ho nedopriala? Vidiny manželstva sa zriekla, ale to ešte neznamená, že by si nemohla užívať mužskú spoločnosť.
Onedlho bude finančne nezávislá. Môže si cestovať, kam sa jej zachce, a nezáväzne si začať s mužom, ktorý sa jej zapáči. Stačí si dobre vybrať a potom už len zachovať diskrétnosť, to je všetko.
Znova si chlipla limonády a skúmavo preletela pohľadom po možných kandidátoch v sále.
Tak, páni, ktorého z vás si pozvem do postele?
V tej chvíli jej výhľad na parket zaclonilo svalnaté mužné plece v čiernom večernom obleku. Zdvihla hlavu a hľadela rovno do prenikavých očí, tmavomodrých ako polnoc.
Rozčuľujúco známych.
Ach, dopekla, čo ten tu chce?
Potlačila vzdych.
Väčšina žien by skákala od radosti, keby po ne prišiel sám Rupert Karl Octavian Whyte, princ regent z Rosewaldu, na Ariadne však tituly nikdy nerobili dojem – ani tie najvyššie.
Jedno sa princovi uprieť nedalo, z fyzickej stránky to bol mimoriadne príťažlivý muž. Črty tváre ako vyrezané sochárskym dlátom, vysoký, štíhly, svalnatý a zlatovlasý ako boh slnka. Aj sa tak správal, povýšenectvo mal v krvi. Bolo o ňom známe, že len čo vojde do miestnosti, mladé dámy mu v mdlobách padajú k nohám, akoby oslnené pohľadom na samotného Apolóna.
No on akoby to nevnímal. Dcéram vojvodov a markízov venoval toľko pozornosti ako otravnej muche, čo vletela cez okno a treba ju vyhnať.
Chladná odmeranosť však rady jeho obdivovateliek nezmenšila, práve naopak. Koniec koncov, bol to monarcha, a tí sú pre obyčajných smrteľníkov nedosiahnuteľní. Bol inteligentný, svetaznalý a mal prirodzený šarm – to všetko z neho robilo najžiadanejšieho nezadaného muža v Londýne. Jeho prítomnosť zakaždým vyvolávala dohady, ktorá princezná sa napokon stane jeho manželkou a ktorá dáma bude jeho ďalšou milenkou.
Šírili sa chýry, že Jurajovi IV., ktorý po smrti svojho otca nedávno prevzal anglický trón, sa vôbec nepozdáva, že toto „slobodné princiatko“, ako Ruperta nazval, na seba strháva toľko pozornosti.
Emma Arie prezradila, že obaja panovníci mali súkromné stretnutie. O podrobnostiach nebola informovaná, ale Ariadne z jej rozprávania nadobudla dojem, že Rupert očaril aj kráľa Juraja. Tí dvaja sa rozchádzali ako priatelia a prisľúbili si vzájomnú podporu a spojenectvo. Kráľ dokonca Rupertovi ponúkol, že si môže zapoľovať na jeho pozemkoch, ak by mal chuť.
Rupert, ak chcel, dokázal byť šarmantný a prívetivý, no Ariadne ho poznala ako Emminho arogantného, panovačného a pyšného staršieho brata, ktorý nevynechá jedinú príležitosť, aby do nej zabŕdol.
A od Emminho sobáša s Dominicom Gregorym, grófom z Lyndhurstu, bol ešte protivnejší. Láske tých dvoch Ariadne držala palce a tajne urobila všetko, aby zmarila Rupertove zámery na dynastický sobáš, ktorý pre svoju sestru pripravoval. Princ regent rodinnú bitku prehral a všetku vinu položil pred Ariadnin prah, kde ležala doteraz.
Veľká nespravodlivosť, ak sa vezme do úvahy, že do plánu bola zasvätená aj Mercedes, Nicka s Emmou nespomínajúc.
Toto bola jedna z mnohých rozčuľujúcich vlastností Ruperta Whytea, ktorý mal myseľ ostrú ako oceľová pasca – nikdy na nič nezabudol.
A vedel dať svoju nevôľu najavo.
Ale to vedela aj ona.
„Princezná Ariadne,“ povedal princ barytónom takým hodvábne hladkým ako jeho vlasy. „Netancujete, ako vidím.“
„Nie, toto kolo vynechávam, potrebovala som si vydýchnuť. Môj nasledujúci partner sa ukáže čo nevidieť.“
Bože, daj, aby prišiel čím prv, modlila sa v duchu, hoci vôbec netušila, komu sľúbila ďalšie kolo, no pred Rupertom by ani za svet nenazrela do tanečného poriadku.
Znova zdvihla pohár k perám. „A čo do plesovej dvorany privádza vás? Myslela som, že trávite čas pri biliarde a brandy s naším hostiteľom, debatujete o politike a vojenských stratégiách, aby ste mohli zvážiť čo najvýhodnejší ťah Rosewaldu na šachovnici svetových dejín.“
„Závažné otázky zvyknem riešiť za denného svetla. Večery by mali byť vyhradené niečomu príjemnejšiemu. Sme predsa na plese, nie?“
„To je síce pravda, len som netušila, že vašu pozornosť dokážu zaujať aj takéto prízemné banality, výsosť.“
Nedal sa vyprovokovať, ale ústami mu myklo. Prižmúril oči a vrhol na ňu nečakane vážny pohľad. „Mňa zaujíma množstvo vecí, princezná. Iste na to časom prídete.“
Nečakane sa usmial a žmurkol. Byť tak vyplašená debutantka, asi by potrebovala vonné soli. Hoci voči podobným provokáciám bola Ariadne odolná, tentoraz jej po tele prebehli zimomriavky.
Rýchlo pozrela inam.
„Vlastne…“ pokračoval princ, „hľadám Emmu. Neviete, kde by mohla byť?“
„Keď som ju videla naposledy, tancovala s Nickom. V sále už nie sú, predpokladám, že sa na chvíľu niekam utiahli.“
Rupert za zamračil.
Naučil sa akceptovať, že z jeho mladšej sestry je teraz vydatá matka dvoch detí, no nemal rád nič, čo mu pripomenulo, za akých okolností k tomu došlo. Stískal pery vždy, keď si Nick s Emmou otvorene prejavili lásku, najmä ak to bolo na verejnosti, a nenávidel každú poznámku, ktorá zdôrazňovala fakt, že jeho sestra a jej anglický manžel nevyužívajú spoločnú posteľ len na spánok.
Ariadne pripadali jeho reakcie zábavné.
„Pravdepodobne sa zašili do najtmavšieho kúta záhrady a vášnivo sa tam objímajú,“ podpichla ho. „Včera bol v dome lekár a vyšetril ju aj malého Petra. Vraj je všetko v absolútnom poriadku, Emma sa môže vrátiť k manželským radovánkam, ak chce.“
Princ zvraštil obočie.
„Určite sa o chvíľu vrátia,“ pokračovala, „no ak máte na srdci niečo dôležité, možno by bolo lepšie počkať do rána, vtedy bude Emma – ako by som to povedala… menej nesústredená.“
Rupertovi potemnela tvár. „Čo vy môžete vedieť o takých veciach?“
„Z prvej ruky určite nie veľa, teda pokiaľ ide o tajné rande v záhradách,“ pripustila, „ale oči a uši mám otvorené, navyše rada čítam. Neuveriteľné, čo všetko sa človek dozvie z kníh.“
„Áno, viem o vašej záľube v nevhodnom čítaní,“ vyhlásil drsne. „Keby to záležalo odo mňa, polovicu tých kníh, ktoré si pokútne zháňate, vám zakážem čo len otvoriť. Navádzajú vás na nebezpečné myšlienky.“
„Na kopu nebezpečných myšlienok viem prísť aj sama. Na to knihy určite nepotrebujem.“
Rupertovi z očí vyšľahol belasý blesk, potom ich opäť prižmúril. „V tomto bode som s vami zajedno.“
Ariadne potlačila úsmev. „Tak to by sme mali. O čom ste chceli hovoriť s Emmou? O posledných prípravách na váš návrat do Rosewaldu?“
Zdvihla pohár a pomaly sa napila.
„Vlastne nie. Chcel som jej povedať, že som sa rozhodol zostať ešte nejaký čas v Londýne. Aspoň do konca sezóny.“
Zabehlo jej, až jej vyhŕkli slzy, a rozkašľala sa.
„Pomohlo?“ spýtal sa, keď ju zopár ráz buchol po chrbte.
Sotva lapala dych, no prikývla.
Princ jej vzal z ruky pohár, podal jej hodvábnu vreckovku, ktorú vytiahol z vrecka, a ona ju vďačne prijala.
Osušila si oči a usilovala sa spamätať. Rupert ju chytil za lakeť a jemne odviedol za stĺp, kde mali trocha súkromia.
„Lepšie?“ opýtal sa asi po minúte.
„Áno,“ zašepkala, keď konečne dokázala prehovoriť.
Ústa mu zvlnil pomalý úsmev. „Aká úľava! Nechcel by som ísť za svojou sestrou a informovať ju, že jej najdrahšia priateľka sa práve zadusila a sčasti za to môžem ja. Keby som tušil, že správa o mojom predĺženom pobyte v meste u vás vyvolá takú búrlivú reakciu, odstránil by som z dosahu všetko, čo sa dá piť.“
„Zaskočili ste ma, to je všetko. Nadýchla som sa, keď som mala prehltnúť.“
„Nabudúce budem opatrnejší.“
Ariadne si uvedomila, že ešte vždy má ruku na jej predlaktí a teplými prstami sa dotýka kúska obnaženej pokožky medzi rukávom a rukavičkou. Pozrela mu do modrých očí a pocítila, že sa jej zrýchlil pulz.
To je len reakcia na to, že som sa skoro zadusila, presviedčala samu seba a odtiahla ruku.
Hm, takže Rupert zostane ešte niekoľko týždňov v Londýne.
No a čo, jej sa to predsa netýka. Je to síce Emmin brat, ale ona nie je povinná tráviť čas v jeho spoločnosti. Ľahko nájde spôsob, ako sa mu vyhnúť. V hlave mala istý plán, ten ju zamestná.
Hudba stíchla a hostia postávali v malých skupinkách na parkete, zhovárali sa a čakali na ďalší tanec. Na ňu a na Ruperta sa nedívali, jej malú nehodu si zjavne nikto nevšimol.
Vtom sa vedľa nej zjavil vysoký čiernovlasý muž s dlhou, úzkou tvárou. Uklonil sa, princovi kývol hlavou a obrátil sa k nej: „Vaša výsosť, ďalší tanec ste sľúbili mne.“
Arie sa usmiala a usilovne premýšľala, aký má ten chlap titul, aby ho vedela osloviť. Keby bol vojvoda, určite by si to pamätala, tých bola v Anglicku len hŕstka. Takže „mylord“ by mal nateraz stačiť.
„Pravdaže, mylord,“ odvetila veselo. „Už niekoľko minút čakám na váš príchod.“
V úsmeve predviedol pravidelný biely chrup a iskričky v chladných sivých očiach.
Nie je na zahodenie, usúdila a pozorne si ho premerala. Taký ten tmavý typ Angličana, ale celkom ujde. Asi by si mala dať tú námahu a zapamätať si jeho meno. Ak sa ho rozhodne zaradiť do zoznamu nádejných milencov, musí vedieť, ako sa volá.
Usmiala sa ešte srdečnejšie a prijala ponúkané rameno. „Ospravedlníte nás, vaša výsosť?“ obrátila sa ešte na Ruperta.
„Pravdaže,“ prikývol, o krok ustúpil, a vtedy sa im oči znova stretli.
A jej sa znepokojujúco rozbúchalo srdce. Zasa! To preto, lebo sa teším na tanec, povedala si v duchu, a na náručie tohto muža. A možno, ak všetko dobre pôjde, nebudem s ním len tancovať.
Naklonila k nemu hlavu, aby dala najavo, že pozorne počúva, čo jej vraví, a dala sa odviesť na parket.

Vlastnosti knihy


Návrat na popis knihy >>>