Autor:

Zuzka Šulajová

Odporúčaná cena:

9,95 €

Výroba: 2013

Počet strán: 320

Väzba: viazaná

Ďalšie podrobnosti
o knihe >>>

V kategórii 16, dec 2013 | V kategórii: Romantika | Vydal Slovenský spisovateľ

Džínsový denník Lukášovými očami

Zuzka Šulajová

Kultová séria pokračuje. Zuzka Šulajová, naša najlepšia autorka kníh o mladých a pre mladých, sa rozhodla vyplniť želania tisícok fanúšikov a k svojim najúspešnejším románovým postavám Paule a Lukášovi sa ešte raz vrátila. V ďalšom Džínsovom denníku. Tentoraz Lukášovými očami.

Úryvok

25. 8. 2003 – PONDELOK
Ja to nechápem. Človek je chvíľu na dovči v Taliansku, a keď sa vráti domov, vidí to dievčisko s nosom zaboreným do zošita čarbať ako urieknuté. Všade trapošsky vláči ten svoj modrý zápisník a vždy škriabe tým istým perom. Semokovci sú odjakživa trochu trafení a zdá sa, že to neobišlo ani ich najmladší výhonok Paulu. Videl som ju práve vonku čakať na ségru. Na moju ségru, aby som bol presný, ktorá sa potrebovala pochváliť svojimi talianskymi úlovkami v ľudskej i materiálnej podobe (aj keď mám pocit, že pre Denisu je aj chlap iba materiál; ďakujem ti, Bože, že ako brat som pred jej pazúrmi uchránený). Oslovil ju zatiaľ nejaký chuj a len čo sa ho zbavila, začala zúrivo čarbať za kráčania domov! Čo sa jej porobilo? Je to trápne, zdĺhavé a nepohodlné. Skúšam to zo zvedavosti, či v tom nie je skrytý trik, ale vôbec ma to neberie.

28. 8. 2003 – ŠTVRTOK
No ty vole. Pred chvíľou sa Paula kvalitne zrúbala na chodníku (na rovnom chodníku), a keď som jej chcel ísť pomôcť pozbierať rozsypaný nákup, už pri nej stál nejaký chalan. Div sa neroztopila pri pohľade naňho. Som sa otočil a šiel preč. Kašľať na ňu. Idem von s chalanmi, báb ulovíme dosť.

31. 8. 2003 – NEDEĽA
10.01
Ahoj, Lukáško, večer bol úúúúplne že úúúúžasný, najúžasnejší! Chystám sa dnes s partiou na kúpko, idú dve moje kamošky a ich frajeri. Nechceš sa pridať? Bude žúžo! Cmuci cmuk, Beruška.

Pfu. Máme niekde vedro, že by som to vyvrátil? Keď nejakej poviem, aké má pekné oči, ešte neznamená, že s ňou chcem chodiť popárikovaný, preboha. Som ešte mladý!
15.35
Hej, ségra dostala návštevu!
„Ááá, koho to sem vietor zavial?“ privítal som Paulu, keď som otvoril dvere, pripravený zaplesnúť jej ich pred nosom. Psina musí byť, nie? A ona ani nemrkla, dokonca si ma nevšimla, len vletela dnu, vytrielila po schodoch tak, že by som za ňou nestíhal, a zvrieskla Denisino meno na celý Lamač. Čas ísť počúvať, o čo ide!
15.49
Patrik, Patrik, Patrik. Doprdele, kto je Patrik, že je z neho malá Semoková celá hotová?!
16.12
Ale vyzerá to, že ségra dodržala slovo a Paula nemá ani poňatia o tom, že budeme chodiť do tej istej školy, hahaha. Dúfam, že aj do tej istej triedy, aby ju šľak trafil zo mňa, haha. Som fakt zvedavý, aké to bude na strednej, všetci kamoši tvrdia, že stredná je raj – párty, baby, párty, baby, lyžiarsky, baby, juhú!
18.21
„Jaj!“ ušlo mi, keď ma do hlavy trafil vankúš – to je spôsob mojej inteligentnej ségry, ako upútať pozornosť, ak má pocit, že sa jej venujeme menej, ako si zasluhuje.
Otvorila ústa, dačo zaartikulovala, ale nepočul som ani bú; prinútilo ma to stíšiť decibely z rádia. Taká oštara, mať sestru…
„Ty fakt túžiš ohluchnúť?“ Už som ju počul.
„Dievča, ty sa staraj o svoje bubienky, ja sa budem o svoje, áno?“
„Ibaže moje dvere nie sú zvukotesné.“
„Kto si ako zariadi, tak má,“ logicky som jej odpovedal a chcel som Eminema, najrapového speváka na svete, pustiť znova.
„Hej, počúvaj chvíľu, je to otázka života a smrti,“ odtisla mi ruky od gombíka volume Denča.
„Zomiera ti morča?“
„Aké morča?“ nechápala. Samozrejme, veď nijaké nemáme.
„Vidíš, takže žiadna otázka života a smrti,“ mykol som plecom a už druhýkrát som sa pokúsil vpustiť do života trochu hudobného elánu – a zase neúspešne.
„Lukáš, prekristove rany. Toto nepočká, potrebujem preloženie mužskej reči. Čo znamená, keď mi Martin povedal, že som nádherná a on je zo mňa hotový, ale teraz nemá priestor na vzťah?“
Klesla mi sánka. To by sme mali otázku života a smrti. „Predsa to, že podľa neho si nádherná a on je z teba hotový, ale teraz nemá na vzťah priestor,“ poťukal som si po hlave.
Ségra sa mračila. „Tak buď sa mu páčim a chce ma, alebo nechce, nie?“
„Skrátka sa mu páčiš, ale teraz má niečo, čo mu nedovolí sa na teba sústrediť, sorry, bejby,“ zažmurkal som. „Tu asi nebudeš úspešná.“
„Och,“ vzdychla Denisa a konečne vypadla z izby.
Tie baby. Ešteže som sa narodil ako chlap. Že otázka života a smrti… I keď vlastne… moja ségra je schopná ho za odmietnutie oskalpovať, asi by som toho Martina mal vypátrať a varovať ho, či? Ale nie, babám sa radšej do cesty nepliesť, nikdy nevieš, čoho sú schopné.
Eminem, ideeeš!

1. 9. 2003 – PONDELOK
21.37
Dnes mi volal Milan. „Sevas, kámo, ako ide život po včerajšom rozbití sa?“
„Som zlepený,“ zaškeril som sa. „Čo tvoje natrhnuté ucho?“ Milan sa šikovne zavesil na vešiak, netuším, ako sa mu to podarilo. Alkohol je zázrak.
„Už netečiem,“ zachechtal sa. Zrejme myslel, že už nekrváca. Krvi vtedy bolo ako z vola. Však ucho. „Človeče, Miša chcela tvoje číslo, tak som jej ho dal, okej?“
Zmiatol ma. „Aká Miša?“
„Kokos, chlape! Veď si s ňou strávil polku noci! Máš hmlu?“
„Aha, ona sa volala Miša? Ja si pamätám len dlhočizné nechty, lebo mám od nich stopy na chrbte, ale to je tak všetko,“ zaškeril som sa. „A prečo chcela číslo?“
„Aj ja som sa pýtal, ale povedala, že sa nemám starať. Kvôli tým nechtom som jej ho radšej dal, tak ťa teraz len bratsky varujem.“
„Super, dík, si kamoš,“ prikývol som.
„Hej, vadí ti to? Myslel som, že sa ti páčila.“
„Ale hej, ušla.“
„Chceš jej číslo?“
„Na čo? Veď ona brnkne, keď bude chcieť.“
„Tak je,“ súhlasil Milan. „Daj potom vedieť pikošky, kámo.“
Cítil som, že sa škerí od ucha k natrhnutému uchu, a tiež som sa zaškeril. Načo sa snažiť, keď to baby spravia za nás, a ešte k tomu rady, nie?
Dnes mám vlastne posledný voľný deň, od zajtra som veľký stredoškolák. Hurá, konečne budem mať stredoškolskú autoritu!
21.56
Moment, čo robím? Už vypisujem rovnako ako Semoková, zbláznil som sa?!