Autor:

Jano Hargaš

Odporúčaná cena:

9,95 €

Výroba: 2011

Počet strán: 280

Väzba: viazaná

Ďalšie podrobnosti
o knihe >>>

V kategórii 12, júl 2011 | V kategórii: Krimi | Vydal Slovenský spisovateľ

Moja mafia

Jano Hargaš

Ďalšia kniha s mafiánskou tematikou mladého slovenského autora, ktorého vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vyhlásilo za objav roka 2010. Podobne ako v oboch predchádzajúcich knihách – Mám v pätách mafiu a Môj otec mafián – Hargaš sa v nej zameriava na životy ľudí poznačených mafiou a okrem napínavého príbehu s mnohými dejovými zvratmi nám ponúka mrazivý pohľad do slovenského podsvetia, kde nie mafia siaha až k politikom, ale politici až k samotnej mafii.

Úryvok

Asi desať minút po tom, čo odišiel právnik Vlastimil Lužanský, začali sa trúsiť ďalší. Prvý prišiel Zigi, po ňom Kamil a ako zvyčajne, posledný dorazil Ľubo. Zigi bol nízky chlap s veľkým nosom, talianskym výzorom a talianskou povahou. To, čo strácal na výške, doháňal v plecnatej postave a výbušnej povahe. Zigi spolu so svojou pravou rukou Tomom boli jediní, čo prežili pád bývalého bosa. V správnom čase sa pridali na správnu stranu. Kamil bol už dva mesiace Novákov zať. Pred pol rokom dostal prácu šéfa ochranky v nákupnom centre, no nezostalo len pri tom. Jeho kontakty na polícii, v siske a to, že bol rodina, z neho urobili dôležitého člena organizácie. Aj Ľubo bol ako rodina. Stál pri Novákovi v najhoršom. Bol to vysoký, svalnatý a celkom bystrý chlap. Mal rád mladé dievčatá a rád ich bil, ale to Novákovi neprekážalo. Všetci sme nejakí.
Vlasto Lužanský odišiel, lebo to Novák senior chcel. Vedel o mnohých veciach, ale Novák ho nechcel zaťahovať do všetkého. Bolo to lepšie nielen pre Vlasta, ale aj pre biznis. Novák senior sa nebál Vlastovej zrady, ale bol radšej, keď sa každý člen organizácie venoval iba tomu, v čom bol najlepší. Chcel oddeliť veľký biznis od malého, a ak by Vlasta volal na stretnutia s chlapcami, muselo by to platiť aj opačne. Keby chlapci počuli, že za jeden deň Novák s Vlastom zarobia stotridsať melónov, stratili by chuť obiehať podniky.
„Čo tu robí tento?“ zavrčal Ľubo namiesto pozdravu. Ľubo bol na Kamila alergický, pokladal ho za mäkkýša. Navyše bolo nespravodlivé, že Kamil chodil na stretnutia odvtedy, čo si zobral Novákovu dcéru.
„Sadni si, Biceps, a počúvaj,“ uzemnil ho Kamil. Bol na takéto zaobchádzanie zvyknutý ešte z polície. Nemal s tým problém.
Novák naznačil, kam si má Ľubo sadnúť. Neochotne tak urobil.
„Ľubko, dáš si drink?“
„Dám, šéfe, dobre mi padne, idem z juhu.“
V tej chvíli všetci spozorneli. Zigi doslova zamrzol. Kamil odložil poldecák s becherovkou a pozorne sa na Ľuba zahľadel.
„Ako to tam vyzerá?“ opýtal sa Novák opatrne.
„Je to husté, Šaňo sa skrýva, ostatní nevedia, čo bude.“
„Šaňo?“ spýtal sa Kamil.
„Nový bos,“ odvetil Ľubo, skôr než si všimol, kto sa pýta.
„A čo ďalej, vie sa, kto za tým stojí?“ opýtal sa Novák senior.
„Nevie, ale šepká sa, že po tom, čo zdrhol Žula, chlapci zo starých časov zaňuchali príležitosť.“
„Ale šak tých zo starých časov zrušil ešte Miki,“ nadhodil Zigi.
„Väčšina zo starých časov je už dolu, z oboch strán. Šaňo myslel, že už šetci, ale ne.“
„A čo sa stalo?“ nechápal Kamil.
Ľubo zanadával a pozrel do stropu. Zigi sa ani nepohol. Novák na Kamila zhovievavo pozrel a povedal: „Pokúsili sa zavraždiť Šaňa, nového bosa… Nikto nevie, kto je za tým, no chlapci tušia. V starých časoch bolo veľa takých, čo so Žulom nesúhlasili. Žula musel zdrhnúť… Novinári tvrdia, vraj je už asi mŕtvy, ale všetci vieme, že sa skrýva na Maďaroch a žuje tam klobásy. Čaká, kedy bude čistý vzduch a zasa začne robiť biznis. Šaňo to prebral po Žulovi a teraz…“
„Dobre, už som v obraze.“
„Ľubko, vieš, prečo sa pýtam na Dunajskú, však?“ Novák bleskovo ukončil svoje rozprávanie a pokračoval akoby nič.
„Jasné, vim… biznis, chápem. Najhoršie je, že Šaňovi biznis stojí. Všetci sú tak mimo, že prestali makať, len pátrajú, dumajú a biznis stojí.“
„To nie je dobré,“ vyhlásil Kamil. Ľubo naňho pozrel ako na zvratok, no on pokračoval: „Nekukaj na mňa jak na grc. To poznám aj ja, koľkokrát sme riešili také prípady. Len raz nedošli po výpalné a prevádzkarovi sa už potom nechcelo platiť.“
„Dunajská Streda je s nami úzko prepojená a všetko, čo sa tam deje, týka sa aj nás. Tu si nemôžeme zavrieť oči a tváriť sa, že sú to Maďari a nás do toho nič. Klúny to robil a prišiel o všetko,“ povedal Novák.
„Musíme zaujať stanovisko,“ pritakal Kamil.
„Presne.“
Ľubo radšej čušal. Napínal svaly na čeľusti. Všeličo mal na jazyku, no musel mlčať.
„Zigi, čo ty na to?“ Novák senior si všimol Zigiho pasivitu.
„Čo? Ja?“
Novák prikývol.
„Ja… No ja by som stavil na Šaňa. Chlapci sú mu verní a uznávajú ho. Ak mu pomôžeme teraz, môže sa nám to vyplatiť.“
„Ale nemusí,“ oponoval Ľubo, „ak to Šaňo schytá, bude nový bos a nemusí byť z jeho chlapov.“
„Podstatné je, že ak by sa dostali k moci iní, nevieme kto,“ zapojil sa Kamil.
„Presne… mali by sme staviť na oboch,“ navrhol Zigi.
„Tu nie sme v politike,“ nesúhlasil Novák senior, „tu nemôžeš napchávať vrecká všetkým… tu nerobia také tajnosti.“
„Takže vyčkať?“ naliehal Ľubo.
„Kamil?“ Novák senior sa obrátil na Kamila. Ten hneď pochopil, že je to skúška.
„Ja by som navrhol zabezpečiť pomoc Šaňovi. Ale iba do tej miery, aby sa mu to načisto nerozpadlo… Zároveň by som ďalej zisťoval, ako sa veci majú okolo atentátnika. Viac by som riešil neskôr.“
Novák nepohol brvou. Rozdával rozkazy: „Ľubo, ty máš za úlohu vyzvedať a počúvať… Zigi, ty sa dohodni so Šaňom na nejakej výpomoci. Ale, bacha, nechci sa s ním teraz stretnúť. Mohol by to zle pochopiť… Kamil, máš dosah na Slovenského Katániho?“
„Ten žije vo vlastnom svete… s ním sa nedá normálne vychádzať… Ale poznám zopár jeho chlapcov. Chodia na pivo.“
„Dobre… Ešte mi povedz, ako to vyzerá s antikampaňou,“ chcel vedieť Novák senior.
„Siska rozdáva v Česku a Poľsku letáky… V Maďarsku už museli prestať, lebo sa toho chytila nejaká novinárka… Skrátka, žiaden veľký úspech.“
Slovenská informačná služba bola ešte vždy pod Muftyho vplyvom a ten robil všetko pre to, aby sa zo Slovenska stala čierna diera v strede Európy. Bohužiaľ, z opozície to ide ťažko. Navyše, Ivan bol v Afrike. Teda, vlastne… skrýval sa na neznámom mieste a údajne ho hľadal Interpol. Lenže všetci vedeli, kde je. Často si volali, písali. Bodaj by nevedeli, keď bol kamarát s polovicou parlamentu. Ale ešte nebolo potrebné riešiť jeho útek. Až o niekoľko rokov, keď prišla politická objednávka, odrazu ho zázračne našli v Juhoafrickej republike. Vraj sa skrýval v buši a spával na stromoch… Veľa ľudí sa na tom smialo.
„Takže predsa pôjdeme do eú?“
„Asi hej,“ pokrčil plecami Kamil.
„Čo sa deje?“ nechápal Ľubo. Ani Zigi sa netváril múdro.
„Siska sa snažila zmariť náš vstup do Únie. Muftyho snaha,“ dodal Kamil.
„A čo je zlé na Únii? Šak oni majú ten Šanghaj, ne? Žiadne kontroly na hraniciach. Paráda, ne?“ rozmýšľal Zigi.
„Šengen, a nie je to paráda,“ opravil ho Kamil.
„Paráda je to pre muklov. Nám pravidlá z Únie môžu veľa vecí skomplikovať,“ doplnil Novák senior.
„Ale, no ták… Neni to až také kyselé, šak sme na Slovensku!“ usmieval sa Ľubo.
„Krajina neobmedzených možností.“