Iveta Pačutová

pani Iveta Pačutová Každý nosí v srdci svoj svet včerajška. Svet plný spomienok a nostalgie. Aj keď Iveta vyrástla ako mestské dieťa, zamilovala si dedinu. Dedinu svojho detstva. Keď ešte boli v potokoch raky, deti sa mohli váľať v tráve a netrápili ich alergie, nemuseli sa báť okoloidúcich áut, keď sa na lúkach pásli husi… To všetko spĺňala Uderiná. Rodná dedinka jej otca. Tam prežila chvíle s milovanou starkou, nasala atmosféru, z ktorej čerpá dodnes. Tam si zamilovala prírodu a zvieratá.

Život šiel ďalej a z Ivety Lorinčíkovej sa stala MVDr. Iveta Pačutová. Stále väčšiu pozornosť venovala rodine, do ktorej pribudli dvaja synovia. Vždy, keď si našla chvíľku voľna, zahĺbila sa do kníh. Čítala preveľa. K niektorým knihám sa opakovane vracala, lebo mali schopnosť rozoznieť jej dušu. Jedného dňa si položila otázku: „Kto má šancu napísať znelú knihu? Asi ten, kto ich má veľa prečítaných.” A tak sa pokúsila písať. V duchu sa vrátila do dediny svojho detstva, rozdúchala iskričku zabudnutých spomienok a znova nasávala tú známu atmosféru. Opisovala časy, keď boli vzťahy jednoduchšie, hriechy kričali viac a dedinách voňala človečina…

Meno: Iveta Pačutová
Znamenie zverokruhu: Kozorožec
Miesto bydliska: Trebišov

Prečo píše

Nevníma to ako písanie, skôr ako zapisovanie. Zapisuje to, čím žijú hrdinovia jej knihy. Je len pokorným pozorovateľom, necháva svoje postavy ísť vlastnou cestou, žiť ich vlastný život. A potom to dopadne tak, že sa príbeh vyvíja úplne inak, ako bolo pôvodne zamýšľané. To je dôvod, prečo píše. Každý deň písania je prekvapujúci, čarovný, nečakaný. Je to nádherný súlad duše autora a duší postáv.