Ľubica Mišíková

Ľubica Mišíková Ako napovedá jej rodné priezvisko, má v sebe aj trošku maďarskej krvi. Prapra…pradedo Kekely sa ako kuchár presídlil do Budatínskeho zámku, tam sa zahľadel do slovenskej devy Kiššovej a rod bol založený. Z druhej polovice je Ľubicin pôvod írečito slovenský. Jozef Šimo pochádzal z rodovej vetvy Vavrinca Benedikta z Nedožier, po ktorom podedil otvorenú hlavu a túžbu po vzdelaní. Odmietol byť maloroľník, opustil majetky a nastúpil do štátnej služby v Žiline. Odtiaľ je do Budatína len na skok. Tak sa mladučká Anastázia Šimová a Rudolf Kekeli stretli na školskej tanečnej zábave a od prvej chvíle vedeli, že patria k sebe. Po čase sa narodila Ľubica.

Bola len otázka času, kedy sa Ľubica nejako literárne prejaví. V detstve si vymýšľala rozprávky, v puberte mala kovbojské obdobie a dokonca napísala western – ľutuje, že sa nezachoval. Na strednej škole sa vyžadoval angažovaný prístup, tak písala angažovanú prózu, s ktorou získala ocenenie v Slovenskej televízii v súťaži o pôvodný scenár. Nasledovali ďalšie regionálne literárne súťaže, písanie do novín a časopisov. Potom prišlo obdobie práce, založenia rodiny, starostlivosti o chorých rodičov, prestavba domu, manželova choroba a úmrtie a písanie stále končilo len v zásuvkách. Tesne pred päťdesiatkou nabrala odvahu osloviť vydavateľstvo a dodnes ľutuje, že to neurobila skôr.

Meno: Ľubica Mišíková, rod. Kekeliová
Znamenie zverokruhu: Váhy
Bydlisko: Žilina
Kontakt: keka.misikova@gmail.com

Prečo píše

Písať bola Ľubicina túžba od detstva. Jej matka pracovala v knižnici a Ľubica v nej prakticky vyrastala. Prečítala všetko, čo vyšlo. Detektívky, romány, náučné knihy, cestopisy, historické knihy. Asi to ostalo niekde v nej uložené, lebo keď začne písať príbeh z nejakého obdobia, nemá problém preniesť sa do tej doby, čo sa týka myslenia, jazyka, života. Keď začne písať, zmizne súčasný svet, starosti, povinnosti, ostáva len krásny svet nového príbehu.

O svojej tvorbe hovorí

Moje knihy ležali sčasti napísané a sčasti uložené v hlave 10 – 15 rokov. Ako prvú som si vybrala Milosť pre Gregora Mocha. Vznikol z môjho živého sna, mávam ich aj 2 – 3 za noc. Vždy sa smejem, že to, čo prežijem v reálnom živote nie je nič oproti tomu, čo prežívam v noci. A potom sme raz boli na výlete v Trenčíne, a keď som šla okolo katovho domu, uvidela som svojho nešťastného kata Gregora Mocha sedieť na schodíku pred vrátami…! Bolo rozhodnuté a knižku som pustila do sveta. Nasledovala Vyvolená, tiež historický príbeh a potom som napísala Mrazenú škoricu. Aby som v nej spojila súčasnosť s minulosťou, využila som teóriu o minulých životoch. Mám však pocit, že tá prvá kniha sa čitateľom páčila najviac. Niektorí mi dokonca píšu maily s citátmi a myšlienkami z mojich knižiek. Je to veľmi milé, povedala by som až povznášajúce, ale späť na zem. Mám v zásobe ešte niekoľko súčasných príbehov, ale moje znamenie Váha mi dáva právo s nimi váhať a píšem ďalší historický román z obdobia, keď Vikingovia na svojich obchodných cestách priplávali do Ruska. Momentálne som bola nútená urobiť veľkú pauzu v písaní kvôli operácii ruky. Na jeseň ma čaká ďalšia operácia, banálny skákavý palec, tak píšem odušu, pokým sa dá.

Motto

Motto v mojom živote, a rovnako ho je cítiť aj v mojich knižkách, je, ži a nechaj žiť. Naozaj sa tým riadim, nesnažím sa nikoho manipulovať, organizovať, snažím sa každého tolerovať, chápať, neodsudzovať – a logicky to očakávam aj voči svojej osobe. K životu ako vzduch potrebujem slobodu myslenia a konania.

Spomienky na knihy detstva

Nuž, ako som písala, ja som od detstva prečítala všetko, čo vyšlo, dokonca aj knihy nevhodné pre svoj vek. Vidím to ako dnes – otec v kresle, my dve so sestrou na gauči a každý knihu pred sebou. Totálna knihomoľská a časopisomoľská rodina. Keď sme všetko prečítali, povinne sme mame zreferovali, o čom knihy sú, ona napísala do knižiek stručný obsah, vedela čitateľom poradiť, komu sa čo páčilo a hoci už 20 rokov nie je medzi nami, stále sa nájdu ľudia, ktorí na ňu spomínajú – „Jáááj, čo sme sa nachodili do knižnice k vašej mame!“ Nemám nijaké zvláštne knihy z detstva, nosím ich v srdci všetky a tým skladám hold všetkým spisovateľom sveta.

Záľuby

Jednoznačne po Kekelyovskej strane varenie, pečenie, zaváranie, sušenie, nakladanie, mrazenie a po Šimovskej strane písanie a bylinárstvo. Dedo bol dobrý bylinkár a aj ja mám vo svojej záhrade všetky najpotrebnejšie bylinky. Po matke mám rada ručné práce, vyšívanie, háčkovanie, po otcovi ma bavia technické veci i stavebné záležitosti. Rada si zatancujem, pozriem dobrý film, kedysi som bola dobrá turistka, ale moje túlavé topánky už visia na klinci. Mojim favoritom v televízii je Travel channel. Mám dve mačky a psa, tí si tiež nárokujú na môj čas a ja im s radosťou poskytujem láskavý domov. A, samozrejme, na prvom mieste je rodina, priatelia.

Moje vzdelanie

Paradoxne som Ing. strojárka. 33 rokov som pracovala ako konštruktérka stožiarov. Momentálne sa u známej zaúčam, ako viesť obchod. To je môj ďalší sen, pochádzajúci z Kekelyovskej strany, o ktorom sme snívali ešte s manželom, pokým žil. Vlastná cukrárnička, denný bar, kaviarnička, možno literárna, možno hudobná, nakoľko aj dcéra je tomuto projektu naklonená a jej partner je spevák.