Image Image Image Image Image

zelená knižnica

Najznámejšou edíciou vydavateľstva Slovenský Spisovateľ je ZELENÁ KNIŽNICA.

Už niekoľko rokov je vnímaná ako záruka dobrého napínavého čítania.

Scroll to Top

Na vrch

Erich Maria Remarque

Erich Maria RemarqueNarodil sa 22. 6. 1898 v rodine kníhviazača Remarka v nemeckom Osnabrűcku. Bol prostredným dieťaťom – mal staršiu i mladšiu sestru a staršieho brata. Patrili k nižšej strednej vrstve a často sa sťahovali. Po vychodení školy nastúpil na učiteľský seminár, ako si to priala jeho matka Maria. Vždy mal blízko k umeniu, zaujímala ho hra na klavíri, poézia a na radu svojho priateľa, maliara a básnika, sa pokúsil aj písať. Jeho prvotina Von den Freuden und Mühen der Jugendwehr bola vydaná v roku 1916 a po nej nasledovalo menšie dielo Ich und Du (1918). Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval a bol zaradený do 78. pechotného regimentu. Zranili ho črepiny granátov, dlhodobo sa liečil v poľných nemocniciach a čas si krátil tvorbou.

Po skončení vojny dostal vyznamenanie Železného kríža prvej triedy a on sa pokračoval v prerušenom učiteľskom seminári. Na Remarqua sa to však neustále valilo – matka podľahla rakovine, zomrel i jeho priateľ, ktorý ho podnietil k písaniu, a tak ukončil učiteľovanie a pracoval ako predavač náhrobných kameňov, organista, obchodný cestujúci, učiteľ klavíra, neskôr písal aj divadelné kritiky pre osnabrűcke noviny. Mal za sebou dve manželstvá a pred už klasickým románom na Západe nič nové množstvo viac či menej úspešných diel, o ktorých sám poznamenal, že je rád, že sa na ne zabúda. Román Na západe nič nové však vydavateľstvo sprvu odmietlo vydať z toho dôvodu, že vojna je v mysliach ľudí stále príliš čerstvá a nepotrebujú o nej čítať. Príbeh nakoniec vyšiel u iného vydavateľa – a jeho pôvodný vydavateľ mu za to  dal výpoveď. Román, ako aj ďalšie dielo Cesta späť, z neho spravili boháča. Kúpil si vilu vo Švajčiarsku, poskytoval azyl emigrantom.

Do Nemecka sa odmietal vrátiť a provokoval Tretiu ríšu svojimi myšlienkami pacifizmu a odsudzovaním fašizmu. 4. júla 1938 ho zbavili nemeckého štátneho občianstva. Obvinili ho, že je Žid, v skutočnosti sa volá Kramer, čo je odzadu Remark. On sám si svoje meno zmenil na Remarque na základe poznatkov, že tak sa volali jeho predkovia. Po obsadení Poľska a Francúzska Hitlerom utiekol do Ameriky. Jeho sestra sa prenasledovaniu nevyhla a dokonca ju popravili. V USA sa Erichovi Máriovi naskytli mnohé príležitosti pre osobný i profesionálny rast a získal skvelé kontakty aj v oblasti kinematografie. Do Nemecka sa vrátil až v roku 1948, do rodného Osnabrűcku až v roku 1952, ale už sa tam nikdy neusadil – žil striedavo vo Švajčiarsku a v Amerike. Zomrel vo Švajčiarsku v roku 1970.

  • Meno: Erich Maria Remarque
  • Znamenie zverokruhu: Rak
  • Miesto bydliska: Švajčiarsko, USA

O svojej tvorbe hovoril

Nikdy nemal pocit, že jeho písanie za voľačo stojí. Trvalo dlho, kým si k nemu našiel cestu. Omnoho radšej si užíval – podľa jeho vlastných slov – ľahko nadobudnuté peniaze na všetko, čo sa mu zažiadalo. V knihách však vyzdvihoval priateľstvo, lásku a pacifizmus. Upozorňuje, že ľudská predstavivosť je slabá. Keď sa povie päť miliónov mŕtvych v koncentračných táboroch, s človekom to veľmi neotrasie. Nevidíme pred sebou živých ľudí z mäsa a kostí, s ich osobitými životmi, radosťami a strasťami, láskami a bolesťami, ich tváre, zážitky, myšlienky, spôsob života, triumfy. Preto strašné skúsenosti s nacizmom pretavoval v individuálnych hrdinov, s ktorými sa čitateľ stotožní a – pochopí.

Motto:

“Hľadať lásku? Nezmysel…hovorí rozum.
Smiešne…hovorí hrdosť.
Riskantné…bráni skúsenosť.
Ale samota ťa zabíja … šepká srdce!”

Zdroj: http://nyapril1946.blogspot.sk/2010/12/new-york-times-interviews-erich-maria.html,  https://refresher.sk/14973-Co-ta-na-literature-nenaucili-6-Erich-Maria-Remarque, https://sk.wikipedia.org/wiki/Erich_Maria_Remarque


Všetky diela: