Jane Ashfordová

Jane Ashfordová, vlastným menom Nancy Jane LeCompte, miluje príbehy z regentského Anglicka už od štrnástich rokov. Prehrabávala sa v knižnici v Ohio a úplne vzadu našla knihy bez obalov. Do ruky jej skočila Arabella od Georgette Heyerovej, a vtedy sa to stalo. Zhltla každú jej knižku, a tak, keď sa začala pokúšať písať, Georgette Heyerová jej bola vzorom. Chcela písať tak dobre, ako jej obľúbená spisovateľka. Predovšetkým sa sústredila na humor. Páčila sa jej myšlienka, že sa jej čitatelia budú na knihách smiať rovnako, ako sa Jane smiala pri čítaní Heyerovej. Ďalším dôležitým bodom pre ňu bola ľudskosť svojich postáv. A po tretie, základom pre ňu je pravá láska, ktorá prechádza istým procesom. Jane tvrdí, že fyzická atraktívnosť je síce skvelá a vášnivá, ale nie je základom tej skutočnej, veľkej lásky, ktorá sa zrodí z niečoho iného, než iba z telesného potešenia. Jej postavy teda odhaľujú vlastné povahové črty v priebehu deja, spoznávajú sa a až potom zažijú happyend. Jane postrehla, že od čias Georgette Heyerovej sa zmenila nielen doba, ale aj čitatelia: dnes už chcú, aby hrdinskou bola i žena, ktorá dovtedy zväčša hrala tú poslušnú a skromnú žienku v domácnosti. Takisto ich už zaujíma aj život mimo bálov vyšších tried, čo Jane kvituje, lebo jej to otvára možnosti tvorby.

Dnes sa jej knihy vydávajú v Anglicku, Švédsku, Taliansku, Rusku, Francúzsku, Dánsku, Španielsku, Litve, USA.

Meno: Jane Ashford
Znamenie zverokruhu: Lev
Bydlisko: Cambridge, Massachusetts, USA

Prečo píše:

Písanie ju robí šťastnou.

O svojej tvorbe:

„I try to create believable, humane characters; plot stories in which two people learn about each other and find their way to recognition and love; and stir up a bit of fun.”

„Snažím sa vytvoriť uveriteľné a ľudské postavy, zápletky, v ktorých sa dvaja navzájom spoznávajú a zaľúbia, a zamiešať do nich i trošičku humoru.“

Skromne dodáva, že všetko pozlátko ide do jej príbehov. Ona sama sedí za písacím stolom v starých šatách, popíja čaj z trošku škvrnitého pohára a robí divné grimasy, keď hľadá tie správne slová, ktoré zložia tie správne vety. Nevkladá do príbehu skutočné postavy ani udalosti, hoci nejaké slabé dieliky predsa len použije. To najväčšie z nej, čo v knihách nájdeme, je jej osobná viera v dobrotu a lásku, ktorá sa vyvíja na základe vzájomného spoznávania sa v rôznych životných situáciách.

Čo Jane na písaní zbožňuje a čo je pre ňu najťažšie?

Zbožňuje výskumy a robenie rešeršov, veľmi ju baví historická časť jej románov. Za najťažšiu vec na písaní považuje vymyslenie navhodnejšieho názvu.

Motto:

„Ak nájdeš činnosť, ktorú miluješ, nič ťa nesmie od nej odradiť. Ak píšeš, objavia sa ľudia, ktorým sa to nebude páčiť (a povedia ti to!). Netreba sa vzdávať, treba sa zobrať a pokračovať v práci.“ Jane hovorí, že to platí aj pre život ako taký, nie iba pre oblasť tvorby.

Záľuby:

Miluje čítanie Georgette Heyerovej, Lois McMasterovú Bujoldovú, Charlesa De Linta, Jima Butchera a Folly (originálny názov, u nás román nebol preložený) od Laurie Kingovej.