Lucia Sasková

Lucia Sasková sa narodila v Žiline a ako sama vraví, toto mesto zbožňuje a rada sa tam vracia, napriek tomu, že žije od detstva v Nitre. Jej kreativita sa prejavovala už odmalička – recitovanie, školský muzikál, vymýšľanie programov na besiedkach, tematické básničky na rôzne podujatia, na základnej škole vznikol dokonca pre jej najbližšie priateľky prvý krátky román. Slohové práce písala pre seba aj pre polovicu triedy, neskôr prišla punkrocková kapela, spev, gitara a texty v nej. Vraví však, že je veľmi rada, že žila v dobe bez Facebooku a mobilných telefónov s fotoaparátmi a videami. „Nikdy som nevedela spievať. Vlastne ani hrať. Ale to bolo v poriadku, v našej hudbe to bolo priam povinné.“ Smeje sa dnes Lucia. Neskôr mala absolútne „hluché“ obdobie, počas ktorého bolo načase dospieť. Písať začala spontánne, sama nevie prečo, ale keďže neverí na náhody, o pár rokov neskôr, jej to už bolo jasné – malo to tak byť. Jej romány sa tešia obľube práve vďaka priamosti, ktorú nedáva len na papier, ale využíva ju aj v živote. Román Neznámych nemiluj vyšiel v roku 2012 a po opatrnom otvorení dverí v tabuizovanej téme znásilnenia už písať neprestala. A jej fanúšikovská základňa sa tomu teší. Luciina prvá kniha ležala len tak, kompletne napísaná v šuplíku asi dva roky, až ju jedného dňa skúsila poslať do vydavateľstva. Ani vo sne by jej nenapadlo, že bude v písaní úspešne pokračovať. Prvá vydaná kniha bola splnený sen, ďalšie zase sny, ktoré sa neodvážila ani snívať.

Meno: Lucia Sasková
Znamenie zverokruhu: Baran, avšak typickej baranej povahe akosi ušla
Miesto bydliska: Nitra

Prečo píše

Píše, pretože ju to napĺňa. Dá sa povedať, že je to jej obľúbený spôsob komunikácie. Píše vždy keď má jednoducho niečo na srdci. Rada prepadá iným svetom nie len v čítaní, ale aj v písaní. Má rada večery strávené pri šálke čaju a rukopise. Keďže pracuje ako personalistka a cez deň je v plnom pracovnom nasadení, ponorenie sa do rukopisu, ktorý jej vzniká pod rukami, je pre ňu relaxom, terapiou a balzamom na dušu. Neskorší proces prepisovania, opráv, zasielania rukopisu do vydavateľstva, nervózne čakanie na názor, korektúry, výber obálky a konečné vydanie knihy je zase vzrušujúci proces, v ktorom sa Lucia cíti ako ryba vo vode. Zbožňuje to.

O svojej tvorbe hovorí

Moja tvorba je priama, bez prikrášlenia a servítky, reálna, taká, ktorá sa nie každému môže páčiť. Niekedy neuveriteľná. Nikdy tak úplne presne neviem, o čom ďalší príbeh bude. Keď ma zaujme nejaká situácia, alebo téma, automaticky mi hlavou víria myšlienky, ktoré vytvárajú postavy a príbeh. Mám chuť sa pýtať, dozvedieť sa viac, zvedavosť ma ženie vpred a napokon o tom nepokecám s najlepšou kamarátkou na káve, ale dám to na papier. Spravím si osnovu, ktorej sa nakoniec vôbec nedržím, vymyslím konce, ktoré aj tak zmením a plánujem vývoj postáv, ktorý ide aj tak úplne iným smerom. Je to taká interaktívna spoločenská hra pre jedného. A veľmi ma baví.