Brestenská Kristína sa narodila v Nitre, kde aj v súčasnosti žije a s manželom vychováva dve deti. V Nitre vyštudovala Verejnú správu a regionálny rozvoj, no po vysokej škole nakoniec zakotvila v súkromnom sektore a pracuje v medzinárodnej firme, kde denne využíva svoj pozitívny vzťah k cudzím jazykom. Knihy i písanie ju lákali už od detstva. S kamarátkami si ako 8-9 ročné založili spisovateľský klub. Vtedy začala písať knihu o dvojičkách, z ktorých jednu nechala zomrieť, ale nikdy ju nedopísala.

Na základnej škole ju takmer každý rok vyberali recitovať na Hviezdoslavov Kubín. Počas dospievania ju napadali rôzne príbehy, až si povedala, že by ich raz mala zhmotniť na papier. Keď sa po prvýkrát začala s touto myšlienkou reálne pohrávať, urobila si na internete malý prieskum o možnostiach vydania knihy na Slovensku. Bohužiaľ, narazila skôr na negatívne články, ktoré začínajúcich autorov z rôznych dôvodov od toho skôr odrádzali. Povedala si, že možno raz, keď bude na materskej dovolenke a bude mať na písanie viac času. So smiechom priznáva, že vtedy mala o materskej ešte veľmi naivnú predstavu.

Nakoniec k tomu naozaj prišlo počas rodičovskej dovolenky, kedy písanie bolo pre ňu dôležitou formou psychohygieny. Písala asi dve hodiny po večeroch, po tom čo zaspalo dieťa a pred tým, ako šla spať ona, a celý deň sa na tieto dve hodiny veľmi tešila. Prvá kniha vznikala pomerne dlho, pretože proces jej tvorby prerušilo jej druhé tehotenstvo, počas ktorého nebola hormonálne nastavená ani fyzicky schopná písať. Od prírody je veľmi netrpezlivý človek, a preto mesiace, počas ktorých čakala na odpoveď vydavateľstva, boli tie najdlhšie v jej živote.

Meno: Kristína Brestenská
Znamenie zverokruhu: Baran a veľmi typický.
Miesto bydliska: Nitra

Prečo píše

Pretože ju to nesmierne baví a napĺňa, hoci priznáva, že tá najzábavnejšia časť na písaní je tá, keď si príbehy vytvára ešte vo svojej hlave. Následné zapisovanie myšlienok a dialógov na papier či priamo do počítača a nekonečné prepisovanie, upravovanie a štylizovanie by už skôr nazvala prácou. Preto sa jej neraz stalo, že kým v počítači dokončovala jeden príbeh, v hlave sa jej už odohrával celkom iný. Časom si však na písanie vytvorila závislosť, a keď práve nemá rozpísanú žiadnu knihu, nesmierne ju to znervózňuje.

O svojej tvorbe hovorí

Keď vytváram svoje postavy, premyslím si vopred, aké budú mať charakterové vlastnosti. Či už pozitívne, ale aj negatívne, pretože osobne mám rada knihy, kde postavy nie sú len dobré alebo zlé, ale majú niečo z oboch. Zväčša tým najdôležitejším postavám prisúdim aj nejaký zlozvyk, povahovú črtu či rečový prejav, aby ten-ktorý hrdina bol svojim spôsobom jedinečný a nebol len jedným z masy. Hlavným motívom mojich kníh je láska, avšak keďže ich dej sa vždy odohráva v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, snažím sa čo najviac pridržiavať faktov a najdôležitejšie historické medzníky toho obdobia zakomponovať do príbehu. Niekto by možno povedal, že sa snažím knihami poučovať, ale ja si myslím, že v historických románoch (i ľúbostných) by mal byť aj kus histórie.

Motto

Nikdy sa nevzdávaj toho, o čom musíš každý deň aspoň chvíľu premýšľať.

Spomienky na knihy detstva

U nás doma boli vždy tie správne knihy. Zbierky ľudových rozprávok od Dobšinského a Boženy Nemcovej, Budkáčik a Dubkáčik, Smelý zajko, Emil z Lönebergy, Sedem labiek za Penny, ale aj Walt Disney rozprávky alebo Anna zo zeleného domu a mnohé ďalšie.