Coleen, autorka Vtáky v tŕní Jej matka bola Novozélanďanka maorského pôvodu a otec írsky prisťahovalec. Keďže Colleen trpela hypotyreózou, často chodievala po doktoroch, čo ju síce frustrovalo, ale zároveň v nej vzbudilo fascináciu medicínou. Rozhodla sa vyštudovať chirurgiu. Než sa dala na štúdium, pracovala ako učiteľka, knihovníčka aj novinárka. Počas štúdia a stáží sa u nej, žiaľ, objavila alergia na chirurgické mydlo, a tak sa musela svojho sna vyštudovať chirurgiu vzdať. Namiesto toho sa zamerala na neurológiu. Odišla do Veľkej Británie, kde sa zamestnala na neurologickej katedre na Yale Medical School v Connecticute a znovu vyučovala. V tomto období začala seriózne písať.

Úspech bol taký enormný, že mohla prestať pracovať. Vrátila sa do rodnej Austrálie, konkrétne na ostrov Norfolk, kde stretla aj svojho budúceho manžela. Bol od nej o trinásť rokov mladší. Tvorba ju natoľko bavila, že robila rozsiahle historické výskumy – najmä o antickom Ríme. Jej prácu ocenila Macquarieho univerzita čestným doktorátom. Vzápätí si však Colleen vyslúžila ostrú kritiku za svoje komentáre o sexuálnom škandále, ktorý vypukol na ostrove Pitcairn. Colleen tvrdila, že obvinení iba dodržiavali tamojšie domorodé tradície. Takmer všetko okolo Colleen McCulloughovej bolo veľké: jej hlas, smiech, postava, názory, oblak z cigariet, ktoré dennodenne fajčila, a aj jej knihy. Všetky mali veľký počet strán. Dokonca aj tempo písania bolo obrovské. Ak mala horší deň, napísala „iba“ 15 000 slov. Ak dobrý, bolo to dvakrát toľko.

Meno: Colleen Margaretta McCulloughová
Znamenie zverokruhu: Blíženci
Miesto bydliska: Sydney (Austrália), Londýn (Veľká Británia), ostrov Norfolk (východne od Austrálie)

Prečo píše

Colleen začala písať takmer hneď, ako sa naučila držať pero. Bol to pre ňu únik pred večnými hádkami svojich rodičov a predovšetkým pred prísnou, dogmatickou matkou. Po smrti otca v sedemdesiatych rokoch sa ukázalo, že okrem jej matky mal ešte dve ďalšie ženy. Keďže Colleen trpela hypotyreózou, ktorá spôsobovala neustále naberanie na váhe (už ako dieťa mala nadváhu), matka ju vláčila po doktoroch a neustála nasadzovala všemožné diéty. Navyše ju obliekala do našuchorených vecí, aby v nej mala to dieťa, po ktorom túžila. Colleen hovorí, že vyzerala ako M4 tank Sherman s mašličkami. A tak sa knihy stali zmyslom jej života.

ojej tvorbe hovorí

Colleen prerazila najmä svojím druhým románom, svetoznámou pikantnou knihou Vtáky v tŕní, ktorej filmová adaptácia sa dočkala nemenšieho úspechu. Túto knihu pritom napísala po večeroch za tri mesiace ako relax po práci neurofyzioterapeutky. Inšpiroval ju úspech svojho kolegu, ktorý napísal akýsi ľúbostný príbeh a ona začala zisťovať u svojich študentov, čo ich na tom láka. Ich odpovede zužitkovala a zasadila ich do austrálskeho prostredia. Okrem toho, že ju Vtáky v tŕní spravili bohatou ženou (predalo sa 30 miliónov výtlačkov a zarobili jej skoro dva milióny dolárov), týmto románom doslova dosadila Austráliu do atlasu sveta. Svet zrazu vnímal, že kdesi existuje malý veľký kontinent, ktorý svojou rozlohou bez problémov obsiahne celú Európu. Paradoxom je, že ona sama nenávidela filmovú adaptáciu.

Bolo jej z neho vraj na vracanie a tvrdila, že producenti obišli pointu románu. Sláva ju natoľko obťažovala, že sa v sedemdesiatych rokoch odsťahovala na Norfolk, vzdialenejší ostrov v austrálskom Pacifiku, ktorý mal len 2 000 obyvateľov. Vtákov v tŕní sa nedotkla ďalších 25 rokov svojho života. Na sklamanie vydavateľa sa venovala najmä skutočnej historickej literatúre, predovšetkým antickému Rímu (sedem-dielna séria). Jej posledným románom boli Štyri sestry. Je to román o dvoch pároch dvojičiek, ktoré vyrastajú v provinčnej Austrálii v období hospodárskej krízy. Colleen sa románom zabávala, tušiac, že je to naposledy. Zlyhával jej totiž aj zrak, kvôli čomu sa musela vzdať ďalších svojich vášní – maľovania a kreslenia. Zomrela 29. 1. 2015.