Erich Maria Remarque Narodil sa 22. 6. 1898 v rodine kníhviazača Remarka v nemeckom Osnabrűcku. Bol prostredným dieťaťom – mal staršiu i mladšiu sestru a staršieho brata. Patrili k nižšej strednej vrstve a často sa sťahovali. Po vychodení školy nastúpil na učiteľský seminár, ako si to priala jeho matka Maria. Vždy mal blízko k umeniu, zaujímala ho hra na klavíri, poézia a na radu svojho priateľa, maliara a básnika, sa pokúsil aj písať. Jeho prvotina Von den Freuden und Mühen der Jugendwehr bola vydaná v roku 1916 a po nej nasledovalo menšie dielo Ich und Du (1918). Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval a bol zaradený do 78. pechotného regimentu. Zranili ho črepiny granátov, dlhodobo sa liečil v poľných nemocniciach a čas si krátil tvorbou.

Po skončení vojny dostal vyznamenanie Železného kríža prvej triedy a on sa pokračoval v prerušenom učiteľskom seminári. Na Remarqua sa to však neustále valilo – matka podľahla rakovine, zomrel i jeho priateľ, ktorý ho podnietil k písaniu, a tak ukončil učiteľovanie a pracoval ako predavač náhrobných kameňov, organista, obchodný cestujúci, učiteľ klavíra, neskôr písal aj divadelné kritiky pre osnabrűcke noviny. Mal za sebou dve manželstvá a pred už klasickým románom na Západe nič nové množstvo viac či menej úspešných diel, o ktorých sám poznamenal, že je rád, že sa na ne zabúda. Román Na západe nič nové však vydavateľstvo sprvu odmietlo vydať z toho dôvodu, že vojna je v mysliach ľudí stále príliš čerstvá a nepotrebujú o nej čítať. Príbeh nakoniec vyšiel u iného vydavateľa – a jeho pôvodný vydavateľ mu za to dal výpoveď. Román, ako aj ďalšie dielo Cesta späť, z neho spravili boháča. Kúpil si vilu vo Švajčiarsku, poskytoval azyl emigrantom.

Do Nemecka sa odmietal vrátiť a provokoval Tretiu ríšu svojimi myšlienkami pacifizmu a odsudzovaním fašizmu. 4. júla 1938 ho zbavili nemeckého štátneho občianstva. Obvinili ho, že je Žid, v skutočnosti sa volá Kramer, čo je odzadu Remark. On sám si svoje meno zmenil na Remarque na základe poznatkov, že tak sa volali jeho predkovia. Po obsadení Poľska a Francúzska Hitlerom utiekol do Ameriky. Jeho sestra sa prenasledovaniu nevyhla a dokonca ju popravili. V USA sa Erichovi Máriovi naskytli mnohé príležitosti pre osobný i profesionálny rast a získal skvelé kontakty aj v oblasti kinematografie. Do Nemecka sa vrátil až v roku 1948, do rodného Osnabrűcku až v roku 1952, ale už sa tam nikdy neusadil – žil striedavo vo Švajčiarsku a v Amerike. Zomrel vo Švajčiarsku v roku 1970.

Meno: Erich Maria Remarque
Znamenie zverokruhu: Rak
Miesto bydliska: Švajčiarsko, USA

O svojej tvorbe hovoril

Nikdy nemal pocit, že jeho písanie za voľačo stojí. Trvalo dlho, kým si k nemu našiel cestu. Omnoho radšej si užíval – podľa jeho vlastných slov – ľahko nadobudnuté peniaze na všetko, čo sa mu zažiadalo. V knihách však vyzdvihoval priateľstvo, lásku a pacifizmus. Upozorňuje, že ľudská predstavivosť je slabá. Keď sa povie päť miliónov mŕtvych v koncentračných táboroch, s človekom to veľmi neotrasie. Nevidíme pred sebou živých ľudí z mäsa a kostí, s ich osobitými životmi, radosťami a strasťami, láskami a bolesťami, ich tváre, zážitky, myšlienky, spôsob života, triumfy. Preto strašné skúsenosti s nacizmom pretavoval v individuálnych hrdinov, s ktorými sa čitateľ stotožní a – pochopí.

Motto:

„Hľadať lásku? Nezmysel…hovorí rozum.
Smiešne…hovorí hrdosť.
Riskantné…bráni skúsenosť.
Ale samota ťa zabíja … šepká srdce!“

Zdroj: http://nyapril1946.blogspot.sk/2010/12/new-york-times-interviews-erich-maria.html, https://refresher.sk/14973-Co-ta-na-literature-nenaucili-6-Erich-Maria-Remarque, https://sk.wikipedia.org/wiki/Erich_Maria_Remarque