Jerome David Salinger Narodil sa 1. 1. 1919 v New Yorku. Otec Solomon bol americký Žid a pracoval pre dovozcu mäsa a syra. Jeho matka bola írska katolíčka, o čom celé roky netušil. Navštevoval verejnú školu West Side v Manhatanne, posledné ročníky chodil na súkromnú školu a potom absolvoval vojenskú akadémiu, ktorá sa stala základom pre slávne dielo Kto chytá v žite. Študoval aj na New York University, ale štúdium prerušil a pracoval na výletnej lodi. Žiadalo sa však od neho, aby prebral obchod po otcovi, a tak odišiel pracovať do viedenskej firmy, kde si mal zlepšiť nemčinu a francúzštinu. Viedeň opustil iba mesiac predtým, než pripadla Hitlerovi. Od roku 1939 začal chodiť na kurzy tvorivého písania a jeho učiteľom bol editor časopisu Story, ktorý si všimol Salingerov talent a už v roku 1940 mu vydal poviedku Mladí ľudia.

Salingera osudovo ovplyvnilo niekoľko životných skúseností, ktoré ho spravili tým, kým bol: vynikajúcim a známym spisovateľom, no absolútnym introvertom neochotným akokoľvek komunikovať s médiami. Prvý šok bolo zistenie, že je iba polovičný Žid. Ďalšia nepríjemná skúsenosť bola veľká láska so 16 ročnou Oonou O’Neillovou, s ktorou vzťah stroskotal na povolaní do vojenskej služby v roku 1942 po bombardovaní Pearl Harbouru. Oona sa zatiaľ vydala za Charlieho Chaplina. Ešte horším zážitkom však bolo vidieť umierať stovky svojich druhov vo vojne. Podarilo sa mu prebojovať až do Paríža, kde sa stretol s Ernestom Hemingwayom, ktorý ho presviedčal, aby neprestával písať. Ale keď vojna konečne skončila, pre Salingera ešte neskončila: poslali ho do Nemecka, kde vypočúval nacistov… Tam sa zamiloval do dievčaťa s menom Sylvia, ktorú si vzal za manželku a odviezol ju so sebou do Ameriky. Časom sa vynorilo podozrenie, že bola nacistkou. Sám sa vyjadril, že to bola prekliata žena, ktorá ho omámila. Až potom konečne nastal čas dokončiť príbeh, ktorý tvoril už desať rokov – Kto chytá v žite. Napriek famóznemu úspechu už dva roky po vydaní románu sa však Salinger utiahol do New Hampshire a v izolácii domu obklopeného vysokými stenami aj stromami prežil zvyšok života. Dokonca ani na poštovej schránke nemal uvedené svoje meno…