Katarína Kuniková

Katarína Kuniková Narodila som sa a takmer celý život žijem v Nitre. Zistila som totiž po dlhom skúmaní, že tu mi je najlepšie.

Knihy boli odjakživa mojou obrovskou vášňou. Z kníh som sa dozvedala všetko, aj to čo mi naši nikdy nechceli povedať. Doteraz hovorím, že kniha je najkrajší doplnok a pristane každej. Blondíne, brunete, či rusovláske.

Môj príbeh

Mám jedného súrodenca – brata, ktorého zbožňujem a mám v ňom veľkú inšpiráciu. Ale nie vždy to tak bolo. Hlavne, keď som za neho napísala sloh a on dostal jednotku a ja dvojku. Vždy som bola veľmi súťaživá a typická bifľoška s ofinkou zastrihnutou podľa pravítka. Na základnej škole som skoro učiteľkám vypichla oko, čo som sa stále hlásila. Hviezdoslavov Kubín, Puškinov pamätník, literárne súťaže – to bolo moje. Kým ma na jednej súťaži nepredbehla spolužiačka, učiteľkina dcéra.

Keďže som od malička s rodičmi intenzívne cestovala, rozhodla som sa pre školu, ktorá bola môjmu srdcu najbližšia. Stredná hotelová škola so zameraním na cudzie jazyky a prevádzku hotelov. A ešte preto, že matika tam bola len prvé dva ročníky. Tam som mala už ofinku zastrihnutú pekne a hlásila som sa oveľa menej.

Po ukončení školy som sa dobrodružne vybrala do Švajčiarska. Našla som si tam prácu ako aupair v rodine diplomata. Švajčiarsko je síce nádherná krajina, ale deti veľmi rozmaznané a neporiadne. Som znamenie barana. My barani, okrem toho že sme tvrdohlaví a cieľavedomí , neznášame, ak nám niekto oponuje. Vrátila som sa späť na Slovensko, kde som onedlho otehotnela a oponovalo mi vlastné dieťa. Možno viac ako to švajčiarske. Potom som si dala na jedenásť rokov pauzičku. Nielen preto, že som sa potrebovala spamätať z huncúta na baterky, ale aj preto, aby som druhému synovi dopriala druhého otca.

Prečo píšem?

Život s dvoma mužmi priniesol aj dvojnásobok svokier a inej rodiny, teda dvojitú dávku námetov a inšpirácií. Okrem toho pracujem v mužskom kolektíve ako manažérka logistiky a dennodenne zažívam celkom fajn dávku humoru. Chlapi sú predsa len trochu uvoľnenejšie tvory.

V hlave som držala neskutočné množstvo príbehov a nápadov. Pretože tie najlepšie prináša sám život. Keďže som si potrebovala uvoľniť mozgovú kapacitu na ďalšie príbehy, začala som písať. Neverili by ste, čo sa tam za tie roky nazbieralo. Keď som ku tomu pridala vášeň a fantáziu, ktorá mi nikdy nechýbala, jednoducho muselo niečo vzniknúť.

Nie vždy sa vám v živote darí ohýbať ľudí podľa svojej vôle. V knihe to môžem. Tam mám dovolené všetko. Pripadám si ako dirigent orchestra. Napíšem svojim hrdinom jednotlivé party. Vytváram ich charakter, milujem s nimi i nenávidím, navzájom si pomáhame. Môžem potrestať zlo, môžem odmeniť dobro. A to sa niekedy dá iba vo svete fantázie.