Jana Pronská

Je vydatá a má tri deti, žije v malebnej obci na východe Slovenska, na dolnom Spiši, ktorý sám o sebe dýcha históriou. Jej rodné meno je Sékelyová. S manželom získala v našich končinách zriedkavé meno Pronská, ktoré mnohí považovali za pseudonym. Jeho pôvod je v Poľsku, na Ukrajine a Rusku a objavuje sa už v dvanástom storočí. Autorke historických románov naozaj svedčí. Keď sa Jana Pronská rozhodla napísať Zlatníkovu chovanicu, mala už v šuplíku niekoľko dokončených príbehov, ktoré sa za tie roky, odkedy začala tvoriť, poriadne navŕšili, avšak žiaden sa, paradoxne, neodohrával na území Slovenska. Zlom prišiel až po návšteve Ľubovnianskeho hradu, keď si uvedomila, že nielen francúzska, anglická a španielska história je očarujúca, ale aj tá naša. Napadlo jej, že by mohla skúsiť napísať ľúbostný príbeh odohrávajúci sa práve na Ľubovnianskom hrade. Nápad bol zlomový. Rukopis poslala do vydavateľstva a ihneď zaujal ako vydavateľstvo, tak aj čitateľov.

Meno: Jana Pronská
Znamenie zverokruhu: býk
Miesto bydliska: Nálepkovo

Prečo píše

Pretože sa s týmto darom narodila. Písanie a vymýšľanie príbehov má v krvi zakódované rovnako ako dýchanie. Pretože je to relax a zábava a zároveň nádherná práca, ktorá ju vrchovate napĺňa.

O svojej tvorbe hovorí

Mám tú najúžasnejšiu prácu na svete, môžem robiť, čo ma baví, čo je niečo, o čom som od útleho detstva snívala. Píšem knihy inšpirované našou minulosťou, skutočnými osobnosťami dejín, vyhľadávam staré legendy, hrady a pevnosti, spoznávam slovenskú históriu, vraciam život zabudnutým rodom, zrúcaninám a udalostiam, ktoré nás viac či menej ovplyvnili. To všetko spolu s ľúbostným príbehom ponúkam čitateľom.

Motto

Najdôležitejšie v živote je nikdy sa nevzdávať svojich snov.

Spomienky na knihy detstva

Na svoju prvú prečítanú knižku – Čin-čin – nikdy nezabudnem. Kedykoľvek ju vidím v poličke, nostalgicky sa usmejem. Čítala som ju aj svojim deťom. Potom prišli dievčenské romány z edície Čajka, Stopy, Mayovky, v knižnici som tuším aj spala. No najviac ma očarili romány ako Plamene inkvizície, Gričská čarodejnica, Krásna Catherine, Jana Eyrová, Angelika, Čachtická pani… historické romány, na ktoré dodnes nedám dopustiť.

Záľuby

Všetko kreatívne, čo sa dá robiť rukami – od korálkovania po maľovanie. Baví ma učiť sa zvládať techniky tvorby, skúšam všetko dovtedy, kým nie som spokojná. Pečiem a zdobím torty, maľujem sprejom, akrylom i olejom, pracujem s hlinou, drôtom i kameňom, skrátka neustále niečo vymýšľam. Zvykla som veľmi veľa čítať, no už sa musím krotiť a radšej sa vybrať na výlet, na turistiku.