Zuzka Šulajová

Zuzka Šulajová sa narodila v Bratislave, ale cíti sa byť väčšmi stredoslovenkou, keďže obaja rodičia pochádzajú z Prestavĺk pri Žiari nad Hronom. Ako hovorí, nedokáže žiť bez kopcov a vrchov. Svoje možno robí fakt, že Šulajovci sa v 18. storočí presťahovali z hornatej Oravy do okolia Detvy a Vígľaša. V 19. storočí prešli do služieb grófa Horkovitsa Kovacsa v lokalite obcí Krná a Dubákovo. Zuzka vďaka láske grófa ku sedliačke Nociarovej z Detvianskej Huty, ktorému v roku 1903 porodila dcéru Antóniu a tá sa v dospelosti vydala za Mateja Šulaja, vlastní 1/16 grófskej krvi. K čítaniu ju ťahalo už v čase, keď ešte ani čítať nevedela. Pozorovala otca, ako mu kmitajú oči pri čítaní novín a pýtala sa, ako to robí, že rozumie písmenkám a nerozpráva pritom. Na základnej škole patrila k tým, ktorí v čítaní rýchlo napredovali, na hodinách sa nudila a ohurovala slohmi o svojom psíkovi už ako tretiačka. Prvýkrát začala písať v štrnástich rokoch, keď sa so svojou najlepšou kamarátkou z triedy dohodli, že si pod stromček napíšu príbeh z prostredia ich školy. Zuzku to natoľko chytilo, že už písať neprestala, ale nikdy ani nesnívala o tom, že by jej raz niečo mohlo aj vyjsť. Džínsový denník 1, ktorý vyšiel v roku 2007, napísala ako sedemnásťročná a v čase vydania mala tesne pred dvadsiatimi tretími narodeninami. Bol to pre ňu zázrak a zážitok, s ktorým sa nepodelila s nikým okrem najbližších, pretože sa za to hanbila. A potom už, ako sama hovorí, nasadla na rýchlo idúci vlak a knižky sa kopili a kopili…

Meno: Zuzana Šulajová
Znamenie zverokruhu: škorpión
Miesto bydliska: Bratislava

Prečo píše

Pre Zuzku je písanie relaxom. Úžasná schopnosť ovládať postavy a ich životy – spisovateľ je vlastne taký malý bôžik fiktívneho sveta. Rada píše to, čo by ju bavilo aj čítať. V písaní sa jednoducho našla, ale niekedy ho má aj plné zuby – zvlášť keď Múza odíde na dovolenku do trópov.

O svojej tvorbe

Rada experimentujem a píšem to, čo sa mi zdá, že na trhu chýba. Nerada zapadám do davu, zato v realite sa výslniu vyhýbam 🙂 Svojimi knižkami chcem pobaviť, ale aj naučiť, skrývam do nich nenápadné posolstvá či fakty. Z reakcií čitateľov viem, že som prakticky „vychovala“ jednu generáciu čitateľov, a ten pocit je priam úžasný!

Motto

Všetko má svoj čas a nič sa nedeje náhodne. Čo má prísť, to príde.

Spomienky na knihy detstva

Milovala som a dodnes uznávam Dobšinského. Celkovo som bola na hrôzostrašné príbehy, rodičia sa dodnes smejú, vraj som ráno potichu vstala, dudlík v ústach a pustila som si film Terminátor, ktorého som volala „Bába s červenými očami“. Výnimku netvorili ani iné slovenské rozprávky (Zlatá a Strieborná kniha rozprávok), rozprávky z produkcie Walt Disney, Medzi nami dievčatami, Slávna päťka, encyklopédie zvierat, Traja pátrači, Pipi Dlhá Pančucha, Emil z Lönnebergy, Heidi – dievčatko z hôr, Winnetou, Čarodejnica Durimeh, Sedem labiek za Penny, Sladké údolie…

Záľuby

Čítanie, písanie, história, najmä však turistika a výlety do prírody, cestovanie, dokonca aj krížiková výšivka (len keby som na ňu mala aj čas!), pečenie, rodina, môj psík a priatelia.